CC BY
32ЗАПАД-ВОСТОК
33 Smith E. A sermon Preach’d before the Incorporated Society in Dublin, for promoting English Protestant Working-Schools in Ireland. Dublin, 1738. P. 17.
34 HowardS. A sermon Preach’d at Christ-Church, Dublin, befor The Incorporated Society for promoting English Protestant Schools in Ireland. Dublin, 1738. P. 17.
35 EccleshallR. Anglican political thought... P. 38.
36 Stone J. A sermon Preach’d at Christ-Church, Dublin, On the 28th Day of March 1742, before the Incorporated Society in Dublin, for promoting English Protestant Working-Schools in Ireland // A continuation of the proceedings of the Incorporated society in Dublin. Dublin, 1742. P. 12.
37 Seeker Th. A sermon preach'd... P. 12.
38 Sherlock Th. A sermon Preached ... P. 12.
39 Ibid. P. 13.
40 Keene E. A sermon Preached before the society corresponding with the Incorporated Society in Dublin, for promoting English Protestant Working-Schools in Ireland, at their General Meeting in the Parich-Church of St Mary le Bow, on Wensday, May, 1759. London, 1755. P. 21-22.
41 Secker Th. A sermon Preach'd... P. 11.
42 Ibid. P. 34.
43 King W. A sermon Preach’d at Christ-Church, Dublin, May 15, 1709 before his Exellency Thomas earl of Warton, Lord Lieutenant of Ireland, and the Right Honorable the House of Lords // King W. An essay on the origin of evil. Cambridge, 1739. P. 15.
44 Ibid. P. 48.
45 См: Fhletcher F. A sermon Preached before the society corresponding with the Incorporated Society in Dublin, for promoting English Protestant Working-Schools in Ireland, at their General Meeting in the Pa-rich-Church of St Mary le Bow, on Wensday, April 30, 1755. London, 1755. P. 24.
46 Secker Th. P. 23; Keene E. A sermon Preached ... L., 1759. P. 23.
47 Lambert L. A sermon Preach'd . P. 6.
48 Ibid. P.8.; Keene E. A sermon Preached ... P. 25.
49 LambertL. A sermon Preach'd... P. 12.
50 Thomas, Lord Bishop of Oxford A sermon preach’d... P. 25.
51 Lambert L. A sermon Preach'd . P. 2.
52 Trapp J. A sermon Preach'd before the Right Honorable The Lord Major and alderman of the City of London, at the Cathedral Church of St. Paul on Friday, January 30 1729 being the Fast-Day for the Execrable Murder of King Charles I. L., 1729. Dedication. P. 3.
53 EccleshallR. Anglican political thought.. P. 41.
54 Lambert L. A sermon Preach'd . P. 8.
55 Trapp J. A sermon Preached at the Christ-church of Dublin on the 29th of May, 1711. London, 1711. P. 9-10.
Miroslav Danis
Panslavisticke politicke procesy so Slovakmi v Uhorsku na konci 19. STOROCIA
Uhorska vladna moc po rakUsko-uhorskom vyrovnani roku 1867 nielenze znemoznovala slovenskej spolocnosti drzaf krok s narodno-kulturnym, politicko-emancipacnym a ekonomickym napredovanim ostatnych europskych narodov, ale zacala stale otvorenejsie a intenzivnejsie siahaf na prava ostatnych, nemadarskych narodnosti a presadzovaf asimilacnU politiku. Najvyraznejsim predstavitel’om takejto politiky v Uhorsku sa stal na konci 19. storocia Koloman Tisza, ktory sa stal predsedom uhorskej vlady v roku 1875 a na tomto poste vydrzal az do roku 1890. Jeho osoba bola symbolom politickeho rezimu, ktory nekompromisne presadzoval premenu Uhorska na narodne jednoliaty madarsky stat. Emancipacne aktivity nemadarskych narodov kvalifikoval ako ohrozovanie celistvosti statu. Kedze rezim potlacal prejavy slovenskeho narodneho zivota nasihm, dostala sa slovenska politiky do stadia Utlmu. Politicky kurz
28
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
uhorskej vlady sa v kazdodennom zivote jednotlivych nemadarskych narodov prejavil vo vyvolavarn neustalych konfliktov doprevadzanych celym radom politickych procesov, ktore sa vo vacsine pripadov zo strany vladnucej garnitUry kvalifikovali ako popudzovanie proti uhorskym statnym instituciam a proti madarskemu narodu. K jednym z hlavnych obvinern pri snahach o jazykovU, vzdelanostnU, spolkovu ci zdruzovaciu aktivitu s cieTom rozvrjat’ vlastne narodne zaujmy boli obvinenia z panslavizmu. Bola to veTmi Ucinna a pomerne Tahko zo strany obzaloby obhajiteTna teza. Za panslavizmus klasifikovali akykoTvek prejav slovanskej vzajomnosti, alebo aktivitu narodneho sebauvedomenia. Uvedeny trend politickych procesov proti Slovakom a ostatnym nemadarskym narodnostiam v Uhorsku na konci 19. storocia v svojej podstate viedol slovensky kultUrny a politicky zivot k zintenzivneniu zaujmu o prehlbovanie medzislovanskych vzt’ahov a jeho politicke smerovanie na ruske, ceske, ci poTske politicke prostredie.
K problematike panslavizmu sa uz v roku 1847 v Slovenskych narodnych novinach (september 1847, Panslavizmus a nasa krajina) vyjadril Eudovh StUr a jeho mylny obsah z hTadiska v tom case nastupujUcej madarizacie nemadarskych narodov Uhorska pomenoval v tretej casti svojho clanku. Za panslavistu bol v Uhorsku oznacovany kazdy, kto sa snazil vylepsit Uroven slovenskeho skolstva, kto napisal akUkoTvek knihu po slovensky, ci zalozil spolok, v ktorom sa hovorilo po slovensky, pripadne aj ten, kto si dovolil o slovenskom narode hovorit, hoci i prislusrnk madarskeho naroda. Vsetci tito boli povazovarn za panslavistov, panslavov a boli oznacovarn pre Uhorsko za nebezpecnych. Tato teza, ktoru StUr vyslovil v polovici 19. storocia sa stala pre madarske vladnuce kruhy v poslednej stvrtine uvedeneho storocia plne uplatnovanou, ktora spustila vlnu politickych procesov, proti panslavizmu.
V maji 1880 sa v Nitre konalo sUdne pojednavanie, ked na lavici obzalovanych sedel 71-rocny nitriansky farar obce Kostolne - Jan Trokan. Predmetom obzaloby bol obezrnk, ktory napisal obzalovany z poverenia senioralneho konventu, urceny evanjelickym konfesionalnym uciteTom nitrianskeho senioratu. Jeho obsahom bolo opozornenie evanjelickych knazov aby nevstupovali za clenov do nekonfesionalnych spolkov. Obhajcom obzalovaneho bol dr. Michal Mudron1, ktory sa preslavil ako obhajca narodnostne a politicky prenasledovanych za panslavizmus. Zalobca oznacil obsah obeznika (predovsetkym cast kritizujUcu narodnostnU politiku Uhorska a postavenie Slovakov v Uhorsku) za panslavizmus, nebezpecny pre celU monarchiu a zlocin spachany na Uhorsku. Obhajca M.Mudron argumentoval tym, ze podTa neho neexistuje v zakone ani v pravnej praxi taky zlocin ako popudzovanie proti madarskemu narodu a uhorskym statnym ustanovizniam. Existuje len zlocin urazenia Velicenstva a infidelita (nevernost). Po vystUpeniach statneho zastupcu a obhajcu prehovoril este obzalovany par slov, ze on nikdy nemal v Umysle popudzovat a bol vzdy vernym statnym obcanom2. SUd vyniesol rozsudok, podTa ktoreho bol Jan Trokan odsUdeny pre popudzovanie proti uhorskym statnym institUciam na jeden mesiac vazenia.
Prvou vacsou panslavistickou aferou v 80-tych rokoch 19. storocia, ktorou sa zaoberalo viacero novin v Uhorsku, bol pripad slovenskych studentov na luceneckom lyceu. Na jar 1881 boli obvineni zo zalozenia panslavskeho spolku, ktoreho cieTom bolo pestovanie panslavskych ideb vzbudzovanie a udrzovanie antipatn proti uhorskemu statu a narodnosti. Clenovia spolku sa tajne schadzali v noci a viedli poburujUce reci oslavujUce Rusko3. Po ukoncern vysetrovania 30.marca boli siedmi chovanci luceneckeho uciteTskeho Ustavu vyhodern a vypovedarn z mesta Lucenec. Z toho piati
29
ЗАПАД-ВОСТОК
(Max Denk, Adam Kroner, Karol Matbska, Peter Simkovic, Pavel Sochan) boli vylbcern zo vsetkych ucebnych йstavov Uhorska a dvaja studenti (Jan Cajak, Peter Zgйth) len z luceneckeho йstavu. Ostatrn obvinern studenti boli oslobodern. Vacsina vylbcenych boli studentami tretieho rocrnka. Rozhodnutie йstavu bolo potvrdene ministrom skolstva A. Trefortom4. Narodnie noviny videli pricinu tejto afery v osobe Daniela Zajzona, „...cloveka smadneho po zasluhach“5. Pricom vychadzali z toho, ze prednedavnom zosnuly spravca йstavu Karol Terray vedel o tom, ze sa slovensky studenti sйkromne zdokonaFovali v slovenskom jazyku a nevidel v tom ziadny panslavizmus. Situacia sa vsak zmenila po vymenovani Zajzona za namestneho spravcu, ktory zhabal slovenskym mlad^kom knihy a obvinil ich z uz vyssie uvedenych precinov, len aby sa zaradil k osobnostiam, ktore „si bezpochyby chcй zasluhy vydobif o zachranenie vlasti a pozornosf na seba obratif“6. Skolske wady v Uhorsku boli odhodlane docielif vsetkymi prostriedkami, aby sa vzdelavacie ustanovizne stali bastami matfarizacie slovenskej mladeze. Nechceli pripustif, aby sa slovenski studenti na strednych skolach zdruzovali, alebo stretavali s cieFom vzdelavaf sa v materinskom jazyku. V tejto situacii sa lucenski studenti rozhodli zalozif tajny spolok Ziara, ktory vsak nemal dlhe trvanie. Medzi vylbcenymi bol organizator spolku Pavol Sochan, neskora fotograf a etnograf a budйci spisovatelia a kuMrni pracovrnci Jan Cajak a Peter P.Zgbth7.
V roku 1882 bola uhorska tlac doslova presytena clankami o panslavizme. Z panslavizmu obvinovali mnohe slovenske noviny (Narodnie noviny, Hlasnik, Slovenske pohFady, Cernoknazrnk), ale napriklad aj martinska sporiteFna Slavia. V matfarskych novinach sa objavovali spravy o bdajnom pohybe panslavistickych agentov v Uhorsku. Najlepsie tbto naladu vystihuje veta z Pesti Naplo: „Politickych palicov posielajb z Ruska, aby Rakbsko-Uhorsko zo vsetkych stran podpalili.“8 Na takyto postoj malo snatf vplyv aj aktrvnejsie posobenie ruskych slavianofilov (Ignatiev, Katkov, Skobelev a ini) v Rusku a v Europe.
V marci 1882 sa zacalo vysetrovanie z dovodu panslavistickych agitacn v Presove a v Bratislave. Z presovskeho evanjelickeho uciteFskeho bstavu boli vylbcern chovanci Jblius Zorna, Jan Filipca, Daniel Bodicky, Matej Kundrat, Daniel Migra, Aurel Stik. Takisto bol vylbceny Gustav Marsall, posluchac prveho rtocrnka pravnickej akademie v Presove. Z bratislavskeho lycea boli vylbcern Peter Makovicky, Bohdan KutHk, Stefan Daxner, Zigmund Paulrny-Toth a Dezider Bodicky. Bratislavsk studenti boli obvinern zo zalozenia organizovaneho protivlasteneckeho tajneho spolku Zora, kde cbali casopis Matice Slovenskej, Narodnie noviny, Hlasnik a inb slovenskb tlac, viedli protistatne reci a oslavovali ruskeho cara Alexandra II. Piati vylbcern studenti tvorili zaklad spolku Zora, boli jeho funkcionarmi (predseda, podpredseda, pokladrnk attf.). Okrem nich bolo clenmi Zory este 14 studentov, ktori vsak neboli vylbceni z bstavu, ale inak potrestani9.
Minister skolstva A.Trefort nariadil vysetrovanie aj proti Janovi Krnovi10, posluchacovi druheho rocrnka kraFovskej pravnickej akademie, lebo jeho meno figurovalo medzi hosfami Zory. Po ukonceni vysetrovania, ktore prebiehalo od 2. do 6. maja, bol Jan Krno vylbceny z pravnickej akademie a zo vsetkych ucebnych bstavov Uhorska z dovodu bcasti na protivlasteneckych panslavskych aktivitach. Tato afera sa dostala az na zasadnutie uhorskeho parlamentu11.
V tomto roku, koncom jbla prebehol proces s obvinenymi za vlastizradu12 a sirenie panslavizmu aj proti jedenastim halicskym Rusom na cele s dvornym radcom dr. Adolfom Dobrianskym, ktorym hrozil trest smrti. Niektore uhorske noviny „ostro
30
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
naliehali na uhorskU vladu, aby s ciehom ochrany vlasti am skorej sa ponahhala inscenovaf podobny proces aj v Uhorsku“13. Co sa tyka procesu v Evove, rozsudkom sйdu z 29.jUla boli vsetci obzalovarn oslobodern od viny za vlastizradu, a kvoli ruseniu verejneho poriadku boli odshdern nasledovne: posluchac filozofie na viedenskej akademii Vladimfr Naumovic na 8 mesiacov, redaktor Slova Benedik Ploscansky na 5 mesiacov, statkar Jan Spundara a hospodar Alex Zalusky na 3 mesiace vazenia.
V oktobri sa konal v Budapesti generalny konvent evanjelickej cirkvi augsburskeho vierovyznania, kde sa okrem ineho zaoberali aj panslavizmom. Konvent rozhodol panslavizmus trestaf a povazovaf za kanonickU chybu14.
Na zaciatku roka 1883, vo februari, sa pred bratislavskym sйdom konal tlacovy sйdny proces proti Katohckym novinam a ich redaktorovi Martinovi Kollarovi. Bol obzalovany dedinskym notarom v KUtoch, Jйliusom Tottossym z dovodu urazenia na cti (podha § 261 z roku 1878). Cela tato afera sa zacala uverejnenim clankov „PanslavisticW knazi ostrihomskej diecesie“15. v novinach Pesti ffirlap z pera Tottossyho, na ktore reagoval redaktor KatoHckych novrn. Na to uverejnil zalobca clanky vo Felvideki Nemzetor napadajUc Katohcke noviny a ich redaktora a obvinil ich z panslavizmu. Urazenim na cti podl’a zalobcu bola veta napisana Martinom Kollarom: „Ani by sme neodpovedali na hnusny plod ciernej duse tohto Tottossyho, keby bol v stave dokazat’, ze nie je blazon a ze nepatri medzi vyvrhehov hudskej spolocnosti“16. Pri rovnosti hlasov 6 ku 6 bol obzalovany Martin Kollar vyhlaseny za nevinneho.
Na jesen roku 1885 sa opakoval na bratislavskom lyceu pripad z roku 1883 (spolok Zora), s tym rozdielom, ze teraz islo o tajny spolok Salas. Cela zalezitosf sa zacala tym, ze noviny Pozsonyvideki Lapok dna 6.oktobra uviedli spravu o tom, ze bratislavska pohcia chytila panslavskych agitatorov a prisla na stopu panslavskemu spolku, ktoreho clenmi boli posluchaci evanj.akademie a lycea. Vysetrovanie trvalo od 6.do 12.oktobra a komisia zostavena z profesorov zboru obvinila deviatich studentov z panslavizmu a organizovania tajneho panslavistickeho spolku Salas. Na zaklade setrenia Rada evanjelickej teologickej akademie v Bratislave vylUcila troch posluchacov (Bohuslava Hurbana, Stefana Rohacka, Jana Vesela) zo vsetkych krajinskych Ustavov Uhorska. Dal’sfch styroch studentov (Zigmunda Krizana, Eudovha Kuchtu17, Jana Micatka, Kolomana Kostolneho18) rada vylUcila z bratislavskej akademie. Student Ladislav Boor bol odsUdeny na rovnaky trest, avsak s podmienecnym vylhcernm a Eudovit Marothy bol z obzaloby oslobodeny.
Na zaciatku jUla roku 1886 bolo vylUcenych z levocskeho krah.katol.vyssieho gymnazia 11 ziakov (Vavrinec Srobar19, Martin Tryzna, Milan Radlinsky, Frano Skitcak, Jozef HajdUk, Vendehn Folkmann, Florian Felix, Andrej Knazovicky, Juraj Srobar, Jozef Filek, Jozef Majercak) pre panslavisticke agitacie a rozsirovanie panslavizmu. Ministrom skolstva bol tento verdikt potvrdeny s tym, ze prvych sedem hore menovanych studentov vylUcili zo vsetkych skolskych Ustavov Uhorska. Studentov A. Knazovickeho a J. Srobara zo skolskych okresov banskobystrickeho, bratislavskeho a kosickeho, a konecne J. Fileka a J. Majercaka len z levocskych skolskych Ustavov. Obzalovarn boli z toho, ze mali tajny panslavisticky spolok, kde chali panslavisticke knihy a noviny (Hlasnik, Slovenske pohl’ady, Cernoknaznik, Vencek), dopisovali si s ruskymi agentmi, od ktorych dostavali ruble, chodili po krcmach a pili palenku, hrali karty o peniaze. Vypocuvanie obvinenych prebiehalo 28.a 29.maja v kancelarii riaditeha Ladislava Halasza za pritomnosti este piatich profesorov. Studenti vsak obvinenia odmietali. Podha Narodnych novrn cela kauza vznikla z dovodu, ze na gymnaziu v Levoci zbierali medzi studujUcou mladezou
31
ЗАПАД-ВОСТОК
prispevky na sedmohradsky kultUrny spolok, na ktory jedenasti slovensk studenti neprispeli. To nahnevalo madarskU mladez, ktora potom, co tito slovenski studenti oslavovali na byte Vavra Srobara jeho Uspesne p^somne maturitne skUsky, ich udala, ze majU tajny spolok a sU zarytymi panslavmi. Tato afera mala odozvu nielen v uhorskych novinach, ale aj v zahranick Reagovali na nu hlavne okolite slovanske noviny ako Novohradsky Brarnk alebo polsky Varsavskij Drevrnk v duchu obrany vylUcenych studentov. Vyhodern studenti boli podporovani slovenskymi intelektualmi, rodolubmi, napr. Martin Kollar redaktor KatoHckych novin im prispel 100 zlatymi.
V jUni, v case levocskej afery, prebiehal aj sUd s ruskym obecnym notarom Michalom Andrusakom pre panslavisticke agitacie, ktoreho marmaros-sihotsky sUd odsUdil na 18 mesiacov vazenia.
Na zaciatku roku 1887 rozvirilo politickU hladinu Uhorska vystUpenie EudovUa Mocsaryho v uhorskom parlamente z 15. februara.20 VystUpil v narodnostnej otazke a vo svojej reci ostro kritizoval vladu pre jej politiku. Takisto kritizoval ministra skolstva, pricom spomenul pripad vyhodenych studentov z levocskeho katol.gymnazia braniac ich. Zo strany Slovakov a Rumunov za toto vystUpenie zozal Mocsary uznanie, no z madarskej strany bol samozrejme ostro kritizovany novinami aj politikmi. Toto vystUpenie prispelo k jeho neUspechu vo volbach do parlamentu, kam sa ako kandidat za Novy Sad nedostal.
V polovici oktobra (17.10.) roku 1888 vyniesla belehradsko-komarnanska sUdna stolica pod predsedrnctvom Mateja Madara rozsudok v oroszlanskej afere ked farara
J.Mostenana a ucitela P.Bartosa zbavili ich Uradu v celom Uhorsku pre panslavisticke aktivity a poburovanie.21 SUd okrem toho pokutoval na 200 zl.v prospech zadunajskej distriktualnej opatrovne obhajcu obzalovanych MatUsa Dulu pre urazlive vyrazy v obrannom spise.
Okrem oroszlanyskej afery sa v roku 1887 vyskytli aj ine pripady v sUvislosti s panslavizmom. V maji 1887 vyhodili z Ustredneho katobckeho seminara v Budapesti dvoch slovenskych bohoslovcov nitrianskej diecezy Andreja Bieleka a Petra Rovnianka22 z dovodu, ze sa vzdelavali v slovenskej reci a ziadali o pristup do zatvorenej slovenskej kniznice. Ako pricinu prepustenia zo seminara udalo vedenie Ustavu panslavisticke poburovanie. Na konci jUla boli vylUcern z nitrianskeho seminara dvaja bohoslovci Rudolf Formanek a Jozef Minarik bez vysetrovania a udania priciny. Podla Narodnych novm23 boli vyhodeni len z toho dovodu, ze si dopisovali a udrziavali kontakty s Bielekom a Rovnankom.
Zo strany budapestianskych novin (Budapesti Hirlap, Egyetertes) zosilneli v roku 1888 Utoky na superintendenta Gustava Szeberenyiho, ktoreho obvinovali a vyhlasovali za panslava a ziadali jeho odstUpenie. Pricom ako argument uvadzali porusenie uz viackrat spominaneho ustanovenia generalneho konventu cirkvi evanj. a. v. z roku 1882, ktory vyhlasil panslavizmus za kanonickU chybu. Dialo sa to v case konania generalneho konventu v oktobri v Budapesti, na ktorom sa prerokUvala aj cesta Pavla Mudrona (inspektor turcianskeho a nitrianskeho senioratu) do Kyjeva na oslavy 900-rocneho jubilea pokrstenia Rusov. Takisto bol na tomto konvente suspendovany z Uradu inspektora klenovskej cirkvi Stefan Daxner. Ako dovod tohoto rozhodnutia uviedli, ze chcel daf za ucitela v Klenovci zvolif panslava.
Ani rok 1889 sa nezaobisiel bez politickych procesov proti viacerym Slovakom, obvinenym z panslavizmu. 12. maja po smrti farara Jana Dudu prebiehala kandidatUra na Urad knaza v obci HnUsf v Gemerskej stolici. Pri tejto prilezitosti museli zakrocif
32
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
zandari proti vycmaniu panslavov. Nepokoje obyvaterov obce vyvolalo rozhodnutie cirkevnych йradov, ktore medzi dvanastich kandidatov na йrad knaza nezaradili hnUsfskeho kaplana Zigmunda Krizana24 pre jeho panslavske nazora a zasady.
Ani 90.-te roky 19. storocia sa nezaobisli bez panslavistickych procesov. Po pade vlady Kolomana Tiszu mad’arske vlady pod vedenim grofa Jйliusa Szaparyho, neskor Alexandra Wekerleho, ci Dezidera Banfiho pokracovali v mad’arizacnom a asimilacnom politickom kurze voci ostatnym narodnostiam v Uhorsku, co sa prejavilo v znacne konfrontacnej politickej kHme aj na Slovensku. Mozme spomenUf zakaz spolku Svornosf v Budapesti (1890), znemoznenie slavnostneho odhalenia pomrnka J.M. Hurbanovi v Hlbokom (8.9. 1892)25, zakaz slavnosti na pocesf steho vyrocia narodenia Jana Kollara v Martine (1893), vylUcenie styroch studentov z evanj. akademie v Bratislave (1893), rozruch okolo volby farara v obci Cerna (1894), alebo vylUcenie studentov v Kezmarku (1894).
—------------------------------------ Примечания
1 Michal Mudron (9.12.1835 - 11.9.1887) - narodnokulturny dejatel, publicista pravnik. Studoval pravo na univerzite vo Viedni a ako advokat sa stal vediicou postavou slovenskeho narodneho zivota v Bratislave. Bol zakladajUcim clenom a pravnikom Matice Slovenskej a aktivnym clenom SNS. In: Slovensky biograficky slovnik. IV.zv. Martin, MS 1990, s. 238-239.
2 Uplny text vystUpeni na slide je uvedeny v : Narodnie noviny, 10.6.1880,v clanku Panslavizmus pred sudom.
3 Zase majU panslavov. In: Narodnie noviny, 12, c.29 z 2.4.1881.
4 Augustin Trefort (1817-1888) bol ministrom skolstva a nabozenstva od roku 1872 do roku 1888.
5 Lucenecke obete.In: Narodnie noviny, 12, c. 62 z 28.5.1881.
6 Dopisy. In: Narodnie noviny, 12, c. 40 z 5.4.1881.
7 Kovac, D. a kol.: Kronika Slovenska I. Bratislava 1998, s. 562.
8 Pesti Naplo, 33, c.40 z 9.2.1882.
9 Medzi vylUcenymi bol Peter Makovicky, predseda spolku, neskor vyznamny podnikatel, Stefan daxner, syn S.M.Daxnera, Zigmund Pauliny - Toth, syn V. Paulinyho-Totha, budUci narodohospodar a Gustav Marsall, ktory roku 1892 emigroval do USA a literarne tvoril pod pseudonymom Petrovsky.
10 Jan Krno (20.9.1862-28.3.1926) - verejny cinitel, advokat. Studoval na Pravnickej akademii v Bratislave a v rokoch 1883-84 na pravnickej fakulte v Petrohrade, neskor v Budapesti. Predseda slovenskeho studentskeho spolku Zora a clen strednej generacie SNS. In: Slovensky biograficky slovnik. III.zv. Martin, MS 1989, s. 272.
11 Rec dr. Michala Polita v zasadnuti snemovne dna 15.maja. In: Narodnie noviny, 13, c.50 z 20.5.1882.
12 Boli obvineni zo snahy vyvolat’ obciansku vojnu, odtrhnUf Halic a Bukovinu od RakUsko-Uhorska, a tym narusif UzemnU celistvost monarchie.
13 Pravota pre „velezradu“ vo Lvove. In: Narodnie noviny, 13, c. 71 z 20.6.1882.
14 Uplny text 5.bodu zapisnice: „a/ Cirkevne vrchnosti budii co najUcinlivejsie podporovaf svetske vrchnosti v ich snahe k prekazeniu rozsirovania sa panslavismu. b/ Ziaci, o ktorych dokazalo sa, ze sUcastnili sa na protimad’arskych demonstraciach a na panslavistickej propagande, vyhlasa sa za neschopnych zastavaf cirkevny Urad (knaz, inspektor, ucitel) aj keby boli k tomu vedecky kvalifikovani. c/ Panslavisti nemozu by^’ vyvoleni za knazov a theologi, ktori previnia sa panslavistickymi pletichami, nemozu by^’ za knazov posvateni. d/ Cirkevni funkcionari, ktori koria sa panslavizmu, majU byf pred konsistorium postaveni. e/ Superintendentom naklada sa previesf toto uzavretie s celou prisnost’ou a svedomitosfou.“ Generalny konvent. In: Narodnie noviny, 13, c. 124 z 21.10.1882.
15 „Panszlav papok az esztergomi egyhazmegyeben,“ In: Pesti Hirlap, 4, c. 55 a 56 z 24.a 25.2.1882.
16 Tlacova pravota „Katolickych novin“. In: Narodnie noviny, 14, c. 15 z 6.2.1883.
17 E. Kuchta, Z. Krizan, S. Rohacek boli uz v roku 1882 ako clenovia Zory potrestani.
18 Zivot K.Kostolneho, ktory pochadzal z Lipt.Sv.Mikulasa, sa skoncil tragicky. V Prahe na Hradcanoch 16.10.1886 spachal samovrazdu. Pod pseudonymom Ivan Povazsky napisal clanok Ruska Unia v Uhrach v Slovenskych pohladoch. 6, c. 2 a 3.
33
ЗАПАД-ВОСТОК
19 Vavro Srobar (9.8.1867-6.12.1950) - politicky a verejny cinitel, publicista, lekar. Vystudoval medicmu na Lekarskej fakulte v Prahe a na UK v BA. Posobil ako minister s plnou mocou pre spravu Slovenska (1918-20), minister skolstva a narodnej osvety (1921-22), minister financn (1945-46) a minister pre zjed-notenie zakonov (1948-50). Ideovy vodca hlasistickeho hnutia, zakladatel, redaktor a vydavatel casopisu Hlas. Slovensky biograficky slovrnk. V.zv. Martin, MS 1992, s. 449
20 Rec Ludvika Mocsaryho na krajinskom sneme 15.februara. In: Narodnie noviny, 18, c. 20 z 17.2.1887
21 Z obzaloby senioralneho fiskala Jiliusa Beliczayho. Oroslanska pravota. In: Narodnie noviny, 18, c. 83, z 19.7.1887.
22 Peter Vit’azoslav Rovnianek (27.6.1867-16.11.1933) - spisovatel, novinar, vydavatel, podnikatel, organizator krajanskeho hnutia v USA. Redaktor Amerikansko-slovenskych novm v Pittsburghu, zalozil Narodny slovensky spolok a bol spoluzakladatel MS v Amerike a Slovenskej ligy v Amerike. V roku 1907 ho ruska vlada vymenovala za svojho konzula v USA. V roku 1910 v case hospodarskej krizy skrachoval a stratil cely svoj majetok. Odisiel do Kalifornie, Colorada a Nevady, kde vyse 20 rokov hladal zlato, aby mohol uhradit skodu vkladatelom (prisli o ispory tisfcky drobnych slovenskych vyst’ahovalcov), ale bezispesne. V roku 1911 ho v NSS zbavili cestneho predsedrnctva a neskor i clenstva (v roku 1966 bol rehabilitovany). In: Slovensky biograficky slovrnk. V.zv. Martin, MS 1992, s. 126-127.
23 Zase nove obete! In: Narodnie noviny, 18, c. 88 z 30.7.1887
24 (Z. Krizan bol v roku 1882 ako clen Zory potrestany a v roku 1885 ako clen Salasa vyliceny z bratislavskej evanj. akademie.
25 Na zakaz usporiadat slavnost pri odhalern pomrnka J.M.Hurbanovi reagoval jeho syn S.H. Vajansky clankom v Narodnych novinach (11.septembra 1892) pod nazvom Hyenyzmus v Uhrach, za ktory ho uhorske sidy odsidili na na rok vazenia za poburovanie proti istavnym instituciam a mad’areskej narodnosti. Vajanskeho v procese obhajovali povestny Pavol Mudron a Milos Stefanovic. Vajansky v clanku ostro kritizoval vladnu politiku a pomery v Uhorsku. Uviedol: „ze v tomto mad’arizaciou zhumplovanom state uz vymiera posledny cit ludskosti a spravodlivosti, ze sme uz na tom stupni, kde prestava opravnenie menovat sa statom pravnym!“ In: Hyenizmus v Uhrach, Narodnie noviny, 13.9.1892.
Р.А. Идрисов
Александр Велепольский и аграрный вопрос в Царстве Польском в XIX веке
Аграрный вопрос в Польше в XIX веке, как и во всей Восточной Европе, стал одним из центральных в жизни страны. Исчезновение Польши как государства только углубило его остроту. Прусская или австрийская модели в этом отношении не отличались особым процессом от Царства Польского в составе Российской империи. Еще в 70-е годы ХХ века американский историк Иммануил Вал-лерстайн отстаивал теорию, основывавшуюся на различиях в развитии сельского хозяйства Западной и Восточной Европы1. Такое различие автор связывал, в первую очередь, с трансформацией феодального дворянства. На Западе оно превратилось в итоге в капиталистических землевладельцев, а на Востоке - в паразитирующих крепостников.
Теория эта подвергалась достаточно жесткой критике, основываясь во многом на упрощении экономической роли социальной группы феодалов в XVIII-XIX веках. Хотя, на наш взгляд, она прекрасно вписывается в хорошо известную отечественным историкам оценку В.И. Ленина в работе «Развитие сельского хозяйства в России». Ныне основательно подзабытые ленинские описания «американского» и «прусского» путей развития с прямой отсылкой к последнему российского аналога когда-то главенствовали в отечественной историографии проблемы. В любом случае, территориально Валлерстайн (как и марксист Ленин) объединяет Пруссию, Богемию, Польшу, Венгрию в одну общую модель, внутри которой не было заметных различий. Имеющиеся же внутренние различия в указанном ареале
34
