CC BY
55СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
15 Латышев В.В. Очерк греческих древностей. Ч. 1. СПб., 1888. С. 16.
Yu.S. Obidina
THE ROLE OF ACADEMIC MOBILITY IN THE FORMATION OF RUSSIAN SCIENCE OF ANTIQUITY IN THE XIX CENTURY
Key words: academic mobility; russian science of antiquity; ancient history.
The article considers the formation of the Russian science of antiquity and the formation of new research directions in the study of the history of the ancient world. It is shown that one of the main roles in the folding of the national historical school played academic mobility - Russian foreign training of researchers in major European universities and research centers. The desire to be on equal with the world science has allowed Russian historians not only learn from best practices, but also develop their own methodological approaches to the study of world history.
L. Rybar
SIRVAn V DIELACH EUROPSKYCH CESTOVATELOV A GEOGRAFOV A JEHO OBCHODNY VYZNAM V EUROPSKO-AZIJSKOM OBCHODE DO 16. STOROCIA
Исследуется роль территории Ширван (Кавказская Албания) как пересечения торговых путей в контексте евро- азиатской торговли с древнейших времен до XVI века. Основными источниками являются труды европейских путешественников и географов - Геродота, Страбона, Плиния Старшего, Уильяма Руб-рука, Руи Гонсалес де Клавиха, Марка Поло, Амброджи Контарини, Афанасия Никитина. В статье также привлечены труды арабских авторов - Аль-Масуди, Ибн Хордадбех и другие. С XII века Ширван был интересен не только русским, но и европейским купцам из Европы, о чем свидетельствуют сообщения путешественников, которые посетили эту территорию.
Ключевые слова: Ширван; Кавказская Албания; европейско-азиатская торговля; Геродот; Страбон; Плиний Старший; Уильям Рубрук; Марко Поло; Афанасий Никитин.
Uz od staroveku prebiehali medzi Europou a Aziou cule obchodne styky, ktore sa realizovali prostredrnctvom tranzitnych obchodnych ciest. Europski a azijski obchodrnci vyuzrvali tieto cesty na prepravu svojich tovarov. Dolezitu Ulohu v tomto v tranzitnom obchode zohravali krizovatky obchodnych ciest. V kontexte europsko-
11
ЗАПАД-ВОСТОК
azijskeho spojenia medzi taketo йzemia patrilo Zakaukazsko a v ramci neho oblasf Sirvan1.
Uzemie Sirvanu (Kaukazska Albania) a jeho obchodny vyznam pre Europu v obdobi staroveku
Zakaukazsko a йzemie Sirvanu bolo tesne spojene s vyznamnymi obchodnymi cestami (ako napriklad znama Hodvabna cesta) uz v obdobi staroveku. Podl’a nazoru azerbajdzanskej historicky S.B. Asurbejli karavanove cesty tu existovali uz v 2. tisicroci p.n.l2. Cesty spajali oblasti Kaukazu s krajinami starovekeho vychodu ako Egypt, Asyria, Perzia a ine. V staroveku sa Sirvan este nespomma, no jeho Uzemie je z antickych diel zname pod nazvom Albania (alebo Kaukazska Albania) 3. Starovek antick autori vo svojich zapiskoch spommajU, ze cez tUto oblasf prechadzali vyznamne cesty vedUce na vychod do Azie4. DolezitU Ulohu to zohravalo Kaspicke more. Prvy grecky autor, ktory zanechal spravy o Kaspickom mori bol Hekataios z Miletu5. O nieco neskor sa o Kaspickom mori zmienil grecky historik Herodotos6. Azerbajdzansky historik S. Velijev z Herodotovych slov usUdil, ze uz v 5. storoci p.n.l. bola v Kaspickom mori rozvinuta moreplavba a s tym spojeny aj obchod7. Dalsi azerbajdzansky historik z 19. storocia A.K. Bakichanov poznamenal, ze obyvatelia ciernomorskych greckych miest Tanais, Fanagoria ci Hermonassa nadviazali obchodne kontakty s roznymi narodmi Kaukazu8. Tieto staroveke mesta sa zivo zapajali do tova-rovej vymeny s Perzskou risou cez Uzemie Kaukazu a Cierneho mora po starych kara-vanovych cestach9. Zapadne pobrezie Kaspickeho mora vratane Uzemia Albanie tak s vefkou pravdepodobnosfou mohlo byf zapojene do tohto obchodu. Dalsi anticky au-tor, ktory svedC^ o existencii obchodnej cesty smerom zo Strednej Azie cez Kaspicke more, Albaniu az k Ciernemu moru, bol grecky geograf Strabon. Ten v svojom diele poznamenal: “..cez Hyrkaniu preteka rieka Ox [Amurdarje] a Oks a vlieva sa do mora... a mnozstvo indickych tovarov prepravujd cez nu do Hyrkanskeho mora [Kaspicke more], odtiaT ich prepravujd do Albanie, cez rieku Kir [Kura] apotom ich privazaju do Euxeinos Pontos [Cierne more].“10. O nieco neskor rimsky historik PH-nius Starsi napisal: „ ..v case pochodu Pompeia bolo zistene, ze z Indie je mozne za sedem dni dojst’ do Baktrie k rieke Baktra vlievajucej sa do Oxu a po tejto rieke cez Kaspicke more preplavit sa k rieke Kir, a ze indicke tovary za menej nez za pat’ dni mozu byt dopravene po susi do Pont Fasis“n. Existenciu tejto cesty potvrdzujU aj slova d’alsieho rimskeho autora Gaia Julia Solina: „ ..za osem dni sa podarilo prejst z Indie do Baktrie k rieke Daliera, ktora sa vlieva do rieky Ox, potom ku Kaspickemu moru a odtiaT cez Kaspik preniknUt k rieke Kir, ktora tecie po hranice Armenska a Iberie [Gruzmsko].“12 Pocetne a zaujimave spravy o tejto oblasti zanechali aj dalsi anticki autori ako Plutarchos, Tacitus, Claudius Aelianus a ini13. Zo slov spominanych autorov je jasne, ze uz v obdobi staroveku cez Uzemie Albanie viedla obchodna cesta, ktora spajala Europu a Aziu po trase: cez rieku Amudarje (Ox), Kaspicke more, rieky Kura (Kir), Rioni (Fasis) a Cierne more. Na prepravu tovarov sa v tej dobe vyuzivala aj cesta popri zapadnom pobrezi Kaspickeho mora, ktora spajala severne oblasti s juhom. Dokazom sU slova Strabona, ktory zanechal opis tejto cesty (a jej vzdialenosti), ktora viedla zo severu od Kaukazskych hor cez takzvanU KaspickU branu14 popri zapadnom pobrezi Kaspickeho mora smerom na juh do Perzie15. Aj tato cesta sa vyuzivala na obchod, co znova potvrdzujU slova Strabona, ktory napisal, ze kmene ,Horni aorsovid“
12
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
obyvajdce cast’ severneho a zapadneho pobrezia Kaspickeho mora viedli karavanovy obchod na tavach s indickymi a babylonskymi tovarmi, ktore z^skavali vymenou od Armenov a Medov16.
V polovici 1. storocia p.n.l. sa o toto dzemie intenzivne zacali zaujmat’ Rimania. Svedft o tom vyprava rimskeho veliteka Pompeia, ktory v roku 65 p.n.l. uskutocnil vojenskd vypravu do Albanie. Hoci jeho prvoradym ciekom bolo prenasledovanie pontskeho kraka Mithridata, podka historika A. Kudrjavceva sa okrem toho „ ..Pompeiuspokdsalpreskumat’znamu obchodnu cestu, cez ktoru bolo mozne nadviazat kontakty s Indiou a Prednou Aziou. Nadviazanie obchodnych kontaktov so severnym Kaukazom a oblastami juhovychodnej Europy a Predkaukazska cez hory Kaukazu a Prikaspicku cestu bolo pre Rm vel’mi ddlezitecdl. Je tak mozne predpokladat, ze Rimania mali zaujem aj o obchodno-hospodarske ovladnutie tejto oblasti. Plinius Starsi vo svojom diele zanechal spravu rimskeho cisara Claudia (41-54 n.l.) o projekte Suele-ka, ktoreho ciekom bolo spojit Cierne more s Kaspickym morom prostrednictvom ka-nala18. Kontrola obchodnej cesty, ktora spajala zapad s vychodom by bola pre Rim z hospodarskeho a politickeho hkadiska naozaj vyhodna. Podka nazorov niektorych historikov cesta veddca cez Kolchidu, Iberiu a Kaukazskd Albaniu bola najbezpecnejsim spojernm Rima s vychodnymi krajinami19. Neskor Rimania dzemie Albanie opakovane navstivili, o com sveda latinsky napis na skale pod horou Bojukdas v Gobustane, ktory bol objaveny v roku 1948. Tento napis pochadza z obdobia vlady cisara Domiciana (81-96 n.l.) 20. Pocas archeologickych vykopavok v Mingacevire21 bolo objavene vekke mnozstvo fibdl s priecnym emailom, ktore sa radia medzi rimske vyrobky z obdobia 2.-7 storocia22. Podka vysledkov vyskumu ar-cheologovia predpokladajd, ze to mohlo byt v staroveku vyznamne centrum obchodu v AlbaniL Anticky geograf Klaudios Ptolemaios vo svojom diele vymenoval 29 miest Albanie, medzi ktorymi sa nachadzalo s^dlo Mamechia23. S vekkou pravdepodob-nostou sa jednalo o staroveke s^dlo Samacha. Tento fakt potvrdzujd aj archeologicke vykopavky ned’aleko dnesnej Samachy, kde sa naslo mnozstvo antickych predmetov24. To nasvedcuje tomu, ze uz v starovekom obdobi Mamechia (Samacha) bolo hospo-darskym strediskom, v ktorom sa viedol medzinarodny obchod. Okrem Mamechia sa tu nachadzali aj ine vyznamne centra ako Cabalaca, Adiabla, Barnca a ine25. Tieto s^dla pravdepodobne mohli taktiez zohravat sprostredkovatekskd dlohu v europsko-azijskom obchode.
Od rimskeho prieniku do Zakaukazska Albania zacala nadobddat vyznamnejsiu dlohu v medzinarodnom tranzitnom obchode. Spravy o obchodnej ceste cez rieku Ox, Kaspicke more a d’alej na zapad zanechali aj cestovatelia z Dalekeho vychodu. Cmsky historik Sim-Sian v svojom diele poznamenal, ze cmski obchodnici vo vekkom vyvazali rozne tkaniny smerom na zapad po spominanej trase26. Dokonca aj antick autori spominajd, ze sa z vychodu na zapad dovazali cmske tovary ako hodvab, hodvabne latky, korenie, vone, slonova kost, fajansove a porcelanove vyrobky a ine tovary27. Kedze vacsinu vyvazanych tovarov tvoril hodvab, tato trasa sa stala znama ako „Vekka hodvabna cesta"28.
Existujd vsak aj ine nazory vo vzt’ahu vyuzAania obchodnej cesty cez dzemie Albanie a Kaspicke more. Rusky historik V.V. Bartold vyslovil pochybnost o tom, ci obchodna cesta cez Kaspicke more a Albaniu bola v tomto obdobi skutocne
13
ЗАПАД-ВОСТОК
vyuzrvana29. Usudil to zo slov Theofana z Mytilenu, ktory zanechal podrobny opis Albanie30. Theofan poznamenal, ze v Albann sa nezaoberajU plavbou po mori, ktora neprinasa ziadny Uzitok31. Okrem Theofana nemoznost’ plavby v Kaspickom mori potvrdzujU slova rimskeho geografa Pomponia Mela, ktory Kaspik opisal ako bUrlive more bez pristavov, kde sa dejU „norske divy“ a preto ho moreplavci malo navstevujU32. Aj napriek tomu prevlada nazor, ze Albania a Kaspicke more boli v obdobi staroveku intenzrvne zapojene do medzinarodneho obchodu.
Uzemie Albanie (respektive Sirvanu) nestratilo svoj dolezity obchodny a tranzitny vyznam ani v obdobi vlady perzskej dynastie Sasanovcov (224-652) 33. Za ich panovania sa na Uzemie Zakaukazska vratane Sirvanu dovazal z vychodu cmsky hodvab, korenie, slonova kosf, vzacne druhy dreva a ine tovary, ktore sa potom dalej vyvazali cez Cierne more a Byzanciu do Europy34. V tej dobe sa o toto Uzemie zaujimala aj Byzancia. V priebehu 3. az 7. storocia viedla s Sasanovskou risou neustaly boj o ovladnutie tohto strategicky a hospodarsky vyznamneho Uzemia35. SUpereniu oboch ris vyrazne nenarusilo tranzitno-obchodnU Ulohu Sirvanu.
Sirvan a ruski' obchodni'ci v raneho stredoveku
Rozsfrenie medzinarodnych obchodnych kontaktov s Europou nastalo za vlady Arabov, ktori v polovici 7. storocia postupne ziskali kontrolu nad Uzemm Zakaukazska. Stale pretrvavajUce ekonomicke a politicke zaujmy Byzancie v tomto priestore vyvolavali casto vojny s Arabskym kalifatom. Boje o kontrolu Uzemia prebiehali hlavne v zapadnej casti Zakaukazska36. Z tohto dovodu cesty popri pobrezi Kaspickeho mora cez Uzemie Sirvanu nadobudli vacsi vyznam na Ukor ciest vedUcich k Ciernemu moru. Obchod zacal sUstredovaf smerom do vychodnej Europy obyvane najma Chazarmi a vychodnymi Slovanmi (Rusmi). Obchodnici z vychodnej Europy tak nadviazali obchodne kontakty s Uzemim Zakaukazska vratane Sirvanu. Podka azerbajdzanskeho historika F.M. Alijeva prve hodnoverne spravy o tychto kontaktoch pochadzajU z 5. - 6. storocia, kedy Slovania viedli obchod s vychodom cez krajiny Zakaukazska. Zo sprav ranostredovekych autorov vieme, ze cez toto Uzemie sa na sever vyvazali otroci, obilie, vmo, olej, ozdobne predmety, brokat, hodvab a na juh sa vyvazali severske tovary ako vosk, koza, med, rybi glej a ine potraviny37. V 7. - 12. storoci sa hospodarske a obchodne vzfahy slovanskych kniezat s krajinami Zakaukazska vratane Sirvanu este viac upevnili. V tomto obdobi zacali zapadne a juzne brehy Kaspickeho mora navstevovaf kyjevsk a novgorodsW kupci. S ruskymi obchodmkmi nepochybne obchodovali aj sirvanski kupci, ktori spolu s inymi vychodnymi kupcami navstevovali ruske mesta. Hlavnou tepnou sa stala Kaspicke more a rieka Volga. Tato cesta sa stala znama ako Volzsko-kaspicka cesta. Rusk kupci viedli obchod s azijskymi trhmi cez obchodne centra Chazarskej a Volzsko-Bulharskej rise. VyznamnU Ulohu tu zohravali mesta nachadzajUce sa v Usti rieky Volgy - Bulgar38 a Itil39. Cez ne nadobUdali kontakty s d’alsimi prikaspickymi mestami vratane sirvanskych ako Baku a Derbent. Tu obchodovali nielen s domacimi, ale aj zahranicnymi obchodnikmi (arabsk, perzsk a i.). Arabsky autor z 9.-10. storocia al-Mas'Ud^ poznamenal, ze v Kaspickom mori sa okrem Rusov nikto neplavil40. Vznika tak predpoklad, ze miestni kupci sa po mori neplavili, ale ponUkali tovar prichadzajUcim obchodmkom od mora41. Na prelome 9. a 10. storocia arabsky geograf perzskeho povodu Ibn Churrdadbih42 o obchode Rusov v Kaspickom mori napisal: „co
14
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
sa tyka kupcov - Rusov...vyvazaju zajacie kozusiny, kozusiny z ciernych lasic, mece.. plavia sa po rieke Slovanov [Volga] do hlavneho chazarskeho mesta [Itil], kde od nich vladca berie desatinu. Potom sa plavia do Dzurdzanu43 a vylod’uju sa na akomkolvek brehu"44. Podl’a S. Asurbejli slova Churrdadbiha potvrdzuje aj d’alsi arabsky geograf z 10. storocia Ibn al-Faqih45. O tom, ze Rusi poznali Kaspicke pobrezie svedcia aj slova z Povesti vremennych let46 a taktiez zo ,fiofjskeho vremennika“, v ktorom sa nachadza vypoved novgorodskeho arcibiskupa Vasiliho. Ten hovori o dalekej ceste Rusov na juh na troch lodiach. Pocas svojej cesty sa pdtnici vylodili na pobreZ^ a „ ... vstupovali na hory, kde bolo svetlo samoziariace“47. Za „svetlo samoziariace^ sa s vefkou pravdepodobnosfou mysleli ohne horiaceho plynu, ktore sa este aj dnes na-chadzajd na Apseronskom polostrove v Sirvane. Existuje teda mnozstvo dokladov, ze uz v 9. storoa bol Sirvan strediskom medzinarodneho obchodu. Sirvan vsak nepredstavoval finalnu zastavku ruskych kupcov na ich cestach za obchodom. Ibn Churrdadbih vo svojich praci nap^sal, ze rusk kupci vozili svoje tovary na favach z Durdzanu do Bagdadu48. To svedci o tom, ze rusk kupci s vefkou pravdepodobnosfou putovali cez dzemie Sirvanu do inych azijskych krajm ako Perzia ci Arabia.
Okrem vodnej cesty existovala aj cesta po sdsi. Dagestansky historik S.A. Magar-amov na zaklade svedectiev arabskych geografov z 10. storocia popisal suchozemskd cestu veddcu cez Sirvan, presnejsie cez sidla Barda, Barzandz a rieku Kura do Samachy a odtial’ cez Sabran a Abchaz az do Bab al-Abvabu (Derbent)49. Tato cesta pokracovala dalej do hlavneho centra Chazarov Itilu. Trasa spajala Zakaukazsko a BHzky vychod so severnym Kaukazom, Rusou, Volzskym Bulharskom a dolnym povodm rieky Volgy50. Po tejto ceste veddcej cez sirvanske s^dla sa realizoval obojs-merny (azijsko-europsky) prevoz tovarov a mozeme predpokladaf, ze ju vyuzrvali aj rusk kupci. Dolezitym centrom a strediskom tohto karavanoveho obchodu bolo mesto Derbent. Od 7. do 13. storocia patrilo medzi najvyznamnejsie obchodne centrum Kaukazu, ktore sprostredkovalo obchod medzi vychodnou Europou a Prednou Aziou51. Okrem toho bol hlavnym centrom morskeho obchodu v Kaspickom mori.
Obchod a vojenske vypravy Rusov do Sirvanu 9. - 11. storoci
Spravy ruskych obchodrnkov o bohatstve vychodnych a prikaspickych krajm sa rozsmli v celej Rusi. O tychto krajoch Rusi z^skavali informacie predovsetkym z dstneho podania52. Niektori azerbajdzansky historici predpokladajd, ze rozsfrenie takychto sprav viedlo k tomu, ze spolu obchodnymi vypravami sa organizovali na pobrezie Kaspickeho mora aj vojenske koristnicke vypravy53. Tieto vypravy taktiez zasiahli dzemie Sirvanu. Prve spravy o ruskych pochodoch na pobrezie Kaspickeho mora sa vzfahujd k obdobiu medzi rokmi 880 az 909/91054. Konkretne v roku 864-884 Rusi napadli Abaskun na juhovychodnom cipe Kaspickeho mora a v roku 909-910 sa znova objavili na tom istom brehu55. O dalsich vypravach hovori arabsky letopisec al-Mas‘udL V rokoch 913-91456 uskutocnili cez Kaspicke more vypravy na Tabaristan57, Sirvan a dalsie pobrezne oblasti58. Ozbrojene oddiely obsadili jeden z ostrovov v mori nedaleko sirvanskeho pobrezia a odtial’ organizovali piratske vypravy na pobrezie, kde plienili a drancovali obyvatel’stvo59. Dalsia vyprava Rusov sa uskutocnili priblizne v rokoch 943-94460. Oproti predoslej mala viac organizovany charakter. Pocas tejto vypravy popri kaspickom pobrezi cez rieku Kura prenikli az do mesta Barda61, ktore sa nachadzalo nedaleko od praveho brehu rieky Kury. Tato vojenska vyprava zasiahla aj
15
ЗАПАД-ВОСТОК
йzemie Sirvanu. Od 10. storocia obchodne a vojensko-politicke kontakty Rusov v tomto regione nadobudli pravidelny charakter62. Tento fakt bol podmieneny dobytim Chazarskej rise Rusmi v roku 965. Cez byvale chazarske йzemie tak mohli Rusi kahsie prenikaf do oblasti Zakaukazska. Po pade Chazarskej rise prenikanie ruskych kupcov do Zakaukazska neprerusili ani konflikty s Polovcami v 11. a 12. storoci63.
Ruske vojenske druziny vsak neviedli iba vojenske a koristrncke vypravy ale dokazali nadviazaf aj vzfahy priatekskeho charakteru. Spravy o tom pochadzaju z roku 987. Vtedy derbentsky emir Majmun ibn Ahmad bojujuci proti raisom64, nadviazal kontakty s Rusmi, ktori sem priplavali na 18 lodiach65. Vojenske vypravy Rusov pokracovali aj v nasledujucom 11. stored V roku 1030 sa ruske oddiely vylodili na pobrezi Sirvanu. Vtedajsi sirvansky sah Manucehr ibn Jazid sa im so svojim vojskom postavil na odpor pri meste Baku66. Sirvanske vojsko vsak utrpelo porazku a Rusi sa pohli smerom na juh k rieke Kura a Araks. O dva rok neskor Rusi znova vtrhli na hzemie Sirvanu, no pri ich navrate boli v Dagestane porazern derbentskym emriom Mansurom ibn Majmunom67. Najazdy Rusov do prikaspickych oblasti svedcia o ich zaujme o tento priestor. Ako vyznamny obchodny uzol pre nich znamenal moznosf z^skaf bohath korisf.
Vojenske koristnicke vypravy Rusov do Sirvanu nenarusili jeho pozrniu ob-chodnej krizovatky karavanovych ciest. Rusk kupci v 10. a 11. storoCi stale obchodo-vali v prikaspickych oblastiach a vyvazali sem z Rusi rozne tovary. Podka dobovych pramenov68 rusk kupci privazali kozusinu69, med, vosk, ryby, lovecke vtaky, kozu a zbrane (drotene kosele, mece a ine) a vyvazali odtiak hodvabne, vlnene a bavlnene latky, ryzu a rozne remeselne vyrobky70. Okrem ruskych kupcov prechadzali cez jeho hzemie aj mnozstvo kupcov z vychodu (Perzia, Arabia, India, Syria a i.), ktori putovali so svojim tovarom na hzemie Rusi. Privazali sem drahe kamene, sklo, sperky, hodvab a hodvabne tkaniny, tymian, vonavky, safran, cierne korenie a ine tovary. Cez hzemie Sirvanu sa tak dostavalo na ruske trhy mnozstvo orientalnych tovarov, ktore odtiak prevazali rusk kupci dalej do Europy. Kupci putovali hlavne vo vekkych karavanach v pocte okolo 1000 l’udi71. Podka L.V. Masanovej z ruskych trhov vychodrn kupci vy-vazali hlavne kozusiny (cierna lasica, sobok, kuna, hranostaj, bobor, vevericka a ine), otrokov, med, vosk, kan a kanove platno, jantar, rozne sperky a remeselne vyrobky72.
Neskor v 13. storom, ked Sirvan sa dostal pod kontrolu Mongolov, sa vzajomne kontakty medzi ruskymi obchodrnkmi a Sirvanom narusili73. Doslo k upadku obchodu a remesla v sirvanskych mestach, co sa odrazilo na tranzitnom obchode. Aj napriek tomu Sirvan svoj vyznam obchodnej krizovatky nestratil74. Zaciatkom 14. storocia Volga znova nadobudla predchadzajuci vyznam tranzitnej tepny a cez Zlatu Hordu spajala rusky obchod so Sirvanom a dalsimi prikaspickymi oblasfami75. Obnovila sa aj vzajomna tovarova vymena. Do konca 14. storocia sa hodvab, hodvabne latky, ko-berce, korenie a ine orientalne tovary zo Zakaukazska a Prednej Azie stale vyvazali cez Baku a Derbent do Astrachane a odtiak cez Zlath Hordu, Rusko do Europy. Derbent si dlho drzal pozrniu centra medzinarodneho tranzitneho obchodu. Cez Derbent sa z Rusi exportovali tovary do krajin Zakaukazska a na Bhzky vychod. Medzi tieto tovary patri-li najma cenne kozusiny (bobor, sobok, vevericka) a otroci ci otrokyne76. Zo Sirvanu sa cez Derbent na sever vyvazal najma hodvab, hodvabne latky a atlas77. Sirvan tak v obdobi 11.-14. storocia spajal Vychodnu Europu s orientalnymi trhmi. Okrem Volzs-
16
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
ko-kaspickej cesty sa vsak stale vyuzAala stara obchodna trasa vedйca z Cmy a Indie, cez Strednd Aziu ku Kaspickemu moru a po mori k rieke Kura a Riona az k Ciernemu moru. Obchodnd sprostredkovatel’skd dlohu v tomto pripade zohraval aj Sirvan78. Kedze Sirvan predstavoval dolezitd krizovatku na hlavnych karavanovych cestach, podla nazoru ruskeho historika M.M. Altmana prifahoval pozornosf Europanov viac nez ine prikaspicke regiony79. Tejto zaujem je badatelny v nasledujdcom 15. storom, kedy sem za obchodom zacalo prichadzaf vacsie mnozstvo europskych obchodrnkov -cestovatel’ov.
Ruskl obchodni'ci v Sirvane v 15. storoci'
Koniec 14. storocia bolo obdobim urcitych hospodarskych a politickych zmien v Sirvane, co sa odrazilo aj na obchode medzi zakaukazskymi krajinami, Ruskom a Europou. V tom case doslo k oslabeniu moci Mongolov (H chanov) v dosledku coho sa vytvarajd vhodne podmienky pre obnovu a rozvoj remeselnej vyroby a obchodu. V samotnom Sirvane nastal vac§i hospodarsky rozvoj, hlavne za vlady Derbentskej dynastie sirvanskych sahov (1382-1538). Vladcovia tejto dynastie si dokazali udrzaf samostatnosf, co malo pozitivny vplyv na rozvoj miest, obchodu a remesla, a tym aj na rozsirenie zahranicnych obchodnych kontaktov s krajinami vychodu i zapadu. Sirvan znova nadobudol vyznamne postavenie v medzinarodnom tranzitnom obchode. Cesta cez Kaspicke more a Kaukaz bola opaf otvorena, k comu prispel aj rozvoj sirvanskych miest80. Vyznamnymi centrami obchodu sa stali mesta Samacha, Derbent, Sabran, Seki, Baku a Ares.
Po oslabeni moci Zlatej Hordy zacali do Sirvanu prichadzaf europski, najma rusk kupci81. V dosledku stale rozvrjajdceho sa obchodu ruski kupci viac a viac vyuzivali Volzsko-kaspickd obchodnd cestu a cez Sirvan nadvazovali spojenie s celym Zakaukazskom a s ostatnymi azijskymi trhmi. Na pobrez^ Sirvanu sa nachadzali spommane pristavy Derbent a Baku, ktore boli pravdepodobne jedinymi dostupnymi pristavmi na zapadnom pobrez^ Kaspickeho mora82. Odtial pokracovali do d’alsrnh centier Sirvanu ako Samacha83, ktora bola v tom case centrom produkcie hodvabu, ktory bol dolezitym vyvoznym artiklom84. Samachinsky hodvab bol Rusom dobre znamy uz v 12.-13. stored O tom svedci rusky epos Djuka Stepanovica, v ktorom sa spomina samachinsky biely hodvab85. Okrem hodvabu sa vyvazala aj ropa, sol’, safran, marena, ryza, vlnene a bavlnene latky, susene ovocie a rozne remeselne vyrobky86. Medzi dalsie vyvazane tovary patrili brokat, striebro, drahocenne kamene, sdkno, perly, cierne korenie, vmo, kone a ine tovary87. Ruski obchodnici neprichadzali sem iba za dcelom nakupu tovarov, ale privazali aj vlastne tovary, ktore tu pondkali na predaj. Nezachovali sa nam vsak spravy o presnom mnozstve dovazanych (aj vyvazanych) tovarov, no vieme, ake druhy tovarov dovazali. Boli to najma kozusiny, koze, obilie, sdkno, lan, platno, vosk, lovecke vtaky a rozne remeselne vyrobky (nadoby, platna, vyrobky zo striebra a i.). Dolezitym artiklom boli zbrane (panciere, noze, S^py, sekery, ocelove brnenia, drotene kosele a ine), ktore sa na vychode vysoko cenili a konkurovali zbraniam dovazanym zo zapadu.
Zaujem o ruske trhy zosilnel aj u zakaukazskych kupcov. Preto sa v druhej polovici 15. storocia centrum tranzitneho obchodu presdval z juznych oblasti na sever do Sirvanu k brehom Kaspickeho mora a k rieke Volge. To bolo badatelne hlavne na neustalom naraste obchodneho vyznamu sirvanskych miest. Z Derbentu prichadzali do
17
ЗАПАД-ВОСТОК
Astrachane kupci s ryzou, hodvabnymi latkami a inymi tovarmi a vymienali ich s Rusmi za kozusinu a ine ziadane tovary v Derbente. Dokonca aj do Moskvy prichadzali kupci zo Sirvanu a inych zakaukazskych oblasti. To potvrdzujd ruske letopisy (Nikonovsky, Jermolinsky, Ipatevsky a i.) z 15. a 16. storocia, ktore hovoria o prichode kupcov zo Samachy do Moskvy88. Okrem kupcov sem prichadzali aj poslovia, ktorych vysielal sirvansky sah za dcelom upevnenia politickych a obchodnych vzfahov89.
Okrem obchodnych kontaktov Sirvan a Moskva nadviazali aj diplomaticke kontakty. Prvym oficialnym diplomatickym spojernm medzi Sirvanom a Moskvou bola misia sirvanskeho posla Hasan Bega k moskovskemu kniezafu Ivanovi III v roku 146590. Do Moskvy ho vyslal sirvansky sah Farruch Jasar. Predmet jeho misie nie je znamy91, no vtedajS^ rusky car na tdto misiu odpovedal vyslarnm svojho posla Vasiliho Papina do Sirvanu92. Tymito misiami sa obchodne spojenie medzi Ruskom a Sirvanom este viac ozivilo. Veka ruskych kupcov zacalo vo vacsej miere cestovaf do Sirvanu, ktory pre nich predstavoval vyhodny trh, kde sa predavalo mnozstvo orientalnych tovarov. O zaujme ruskych kupcov o tento priestor svedci aj misia ruskeho obchodnika z Tveru Afanasija Nikitina, ktory cestoval cez dzemie Sirvanu do Perzie a Indie. V roku 1466 A. Nikitin spolu tovarom a posadkou vyrazil na dvoch lodiach z Tveru do Moskvy, kde sa pridal k spommanemu sirvanskemu poslovi Hasan Begovi93. Spolu v sprievode samachinskych a ruskych kupcov odisli z Moskvy cez rieku Volga do Astrachane. Odtiak sa plavili s lodami a tovarom do Derbentu. Nez dorazili do pristavu, zastihla ich na mori bdrka a nasledne boli prepadnuti a zajati Kajtagmi. A. Nikitin spomenul, ze neskor sirvansky sah Farruch Jasar vyslal posla ku kajtagskemu chanovi Chalil begovi a pozadoval, aby zajatych „Tudi [kupcov] poslal ku mne [sirvanskemu sahovi] a ich tovary odovzdal, pretoze tito Tudia boli poslam ku mne“94. Z tejto ziadosti prepustenia zajatcov (kupcov) a navratenia tovarov je badatekne, ze z Ruska prichadzalo do Sirvanu mnozstvo tovarov, o ktore mal zaujem aj samotny sirvansky sah. Po oslobodeni dosli do Derbentu, kde sa A. Nikitin stretol s ruskym poslom Vasilim Papinom. Niektori kupci sa vratili spaf domov do Ruska, no vacsina ostala v Samache, alebo inych sirvanskych mestach. Nikitin odisiel do Baku, o ktorom zanechal jedind zmienku, ze tu „..hori ohen nehasnuci.. “95. Odtiak sa v roku 1466 odobral cez Kaspicke more do Mazandaranu96. O niekokko rokov neskor v roku 1475 ruske knieza Ivan III. vyslal do Tabrizu k Uzun Hasanovi posla Marka Rossa, ktory sa cestou stretol s talianskym vyslancom Ambrogiom Contarinim. Podobne ako predcha-dzajdci rusk poslovia, aj Marko Rosso prechadzal cez dzemie Sirvanu. Do 16. storocia tak medzi Sirvanom a Ruskom neustale putovali obchodnici so svojim tovarom. Castokrat boli sprevadzane aj diplomatickymi misiami z oboch stran. Je badatekne, ze rusk kupci obchodovali so Sirvanom a prostrednictvom sirvanskych trhov sa dostavali k dalsim azijskym tovarom. Naopak rusk kupci pondkali svoje tovary, ktore sa cez Sirvan vyvazali dalej na vychod.
Sirvan a zapadoeuropski cestovatelia v 13.-15. storoci
Rusk kupci a cestovatelia neboli jedini, ktori prichadzali do oblasti Zakaukazska a na dzemie Sirvanu. Uz v case mongolskej nadvlady na Blizkom a Strednom vychode sa tu zacali objavovaf pra cestovatelia z Europy, ktori sem prichadzali prevazne za dcelom obchodu. Pred mongolskymi dtokmi sa zapadna Europa o vychod vekmi nezau-
18
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
jimala. No po mongolskych vpadoch zacali europski cestovatelia a kupci cestovaf cez йzemia obsadene Mongolmi (vratane Zakaukazska) do Qny97. V tomto obdob nastal prudky rozvoj karavanoveho obchodu napojeneho na Europu98. Okrem toho, niektore europske katoHcke mocnosti videli v mongolskych vladcoch potencialnych spojencov v boji proti moslimskym Mamlйkom z Egyptu. Z tohto dovodu zacali na dvory mongolskych chanov vysielaf svojich vyslancov a poslov.
Od polovice 13. storocia sa tak zacali objavovaf prve spravy europskych ces-tovatekov o oblastiach Zakaukazska vratane Sirvanu. Jeden z prvych cestovatekov, ktory v roku 1254 pocas svojho navratu z Mongolska prechadzal cez йzemie Sirvanu bol frantiskansky mrnch Viliam Rubruk99. Pocas svojej cesty navstivil mesta Derbent, Sabran a Samacha100. Odtial’ pokracoval dalej cez Mugan po toku rieky Kura a Araks az k mestu Erzurum. Viliam Rubruk putoval tymito krajmi pravdepodobne aj v ramci obchodrnckej vypravy101. znamy europsky cestovatek, ktory zanechal spravy
o dzem^ Sirvanu bol Marko Polo. Okolo roku 1293 prechadzal cez йzemie Perzie cez mesto Tabriz102. Vo svojich zapiskoch zanechal opis gruzinskych a sirvanskych oblasti103, aj ked cez ne priamo neprechadzal. Marko Polo spomenul, ze sa tu nachadzalo veka miest a mesteciek, v ktorych sa obyvatelia venovali predovsetkym obchodu a remeslu a kde sa produkovalo „vela hodvabu a hodvabne a zlate tkaniny, ake neuvidis nikde inde na svete“104. Zanechal nam spravy aj o Kaspickom mori105 a o tom, ze „nedavno sem zacali plavat janovsM kupci, ktori sem previezli svoje lode"106. Odtiak vyvazali hodvab nazyvany gelli107. Aj ked hodvab zo Sirvanu nespomma, je vysoko pravdepodobne, ze ho talianski kupci taktiez vyvazali. Marko Polo spomenul aj ropne naleziska Apseronskej oblasti108. Hoci mesto Baku Polo nespomenul, o niekokko de-sat’roa neskor v roku 1320 ho spomina francuzsky dominikansky mrnch Jordan Cata-lani de Severac109, ktory prechadzal cez uzemie Zakaukazska. Vo svojich zapiskoch opisal Baku ako miesto, kde sa „ kopu studne a cerpa sa z nich olej nazyvany ropa“110,a ktora podka jeho slov dobre hori a ma liecive ucinky. O produkcii hodvabu v Sirvane konkretne v Samache sa zmienil dals^ cestovatek Ruy Gonzales de Clavijo, ktory v roku 1403 prechadzal cez uzemie Perzie na dvor chana Timura111. Samachu oznacil ako miesto, kde „ vyrabaju vela hodvabu a prichadzajd sem za nm kupci z Janova aBenatok"112. Odtiak sa samachinsky hodvab spolu s gilanskym hodvabom privazal cez „more Baku"113 do mesta Sultanije114. O meste Derbent poznamenal, ze je to vekke mesto a spolu so „Zeleznou branou“ (Derbent) prinasa Timurovi vekke zis-ky115. Z toho je mozne usudif, ze sa tu viedol vyhodny transportny obchod. O obchode v Sirvane nam zanechal spravy aj nemecky cestovatek Johann Schiltberger, ktory po bitke pri Ankara v roku 1402 padol do zajatia chana Timura116. Sirvan oznacil ako krajinu, kde sa nakupuje hodvab, z ktoreho sa nasledne vyrabaju kvalitne materialy v Damasku a Kasane117. Podka jeho slov sa scasti sirvansky hodvab vyvazal do Benatok a Lucci, kde sa z neho vyrabal kvalitny zamat118. Spomenul aj Kaspicke more a mesto Seki a Samacha, ktore oznacil za hlavne mesto Sirvanu119.
Sirvan a talianski cestovatelia v 15. a 16. storoci
Zakaukazske oblasti boli talianskym kupcom zname uz v stredoveku120. Z vyssie uvedenych slov zapadoeuropskych cestovatekov vidme, ze dobre poznali Kaspicke more a realizovali na nom obchod. Z kaspickych oblasti vyvazali nakupene tovary do Tanu a Kafy na pobreZ^ Cierneho mora a cez ne do Malej Azie a dalej do Europy.
19
ЗАПАД-ВОСТОК
V 15. storoci sa vsak v dosledku rozsfrenia moci Osmanskej rise skomplikovalo spo-jenie europskych, najma talianskych miest s orientalnymi a zakaukazskymi trhmi. Kupci z tychto miest zacali hiadat’ nove sposoby, ako iahsie preniknйf a obchodovaf s vychodnymi trhmi a zaroven sa vyhnht’ Osmanskej risi121. V dosledku toho v medzinarodnom obchode zacala zohravat’ dolezith hlohu severna Volzsko-kaspicka cesta. Hlavnymi tranzitnymi centrami obchodu sa stali sirvanske mesta Samacha, Sabran a pristavy Baku a Derbent. Hlavnymi sprostredkovateimi obchodu so zapad-nou Europou boli v 14. a 15. storoCi benatski a janovsW kupci a cestovatelia122. Dalsie spravy o pritomnosti talianskych kupcoch a cestovatel’och v tychto oblastiach pocha-dzajh zo zaciatku 15. storocia. Napriklad v roku 1428 kupec Giovanni della Valle pomohol spravcovi Derbentu postavif vojenskh lod’, ktora mala slhzif na ochranu ob-chodnych lod^ pred prepadmi morskych piratov123. Obchodna hloha talianskych kup-cov zosilnela v druhej polovici 15. storocia, kedy Benatky zacali vyjednavat’ s vladcom Ak-kojunlovskej rise Uzun Hasanom o spolocnom vojenskom postupe proti Osmanskej risi. Benatski poslovia na ak-kojunlovskom dvore Giosafat Barbaro124 a Ambrogio Contarini v druhej polovici 15. storocia prechadzali cez hzemie Sirvanu a zanechali o nom spravy vo svojich zapiskoch. Contariny spomenul, ze dorazili do mesta Samacha, patriacemu sirvanskemu sahovi - „vladcovi M?die“125.Podia jeho slov v meste vyrabali hodvab, v benatskych znamy ako „talamanskf"126 a rozne hodvabne latky, zvacsa hladke, ale nie veimi kvalitne. Contarini prirovnal Samachu k mestu Tabriz slovami: „Samacha nie je taka velka ako Tabriz, no podl’a mna, je vo viacerych smer-och lepsia nez Tabriz a bohata na rozne tovary kazdodennej potreby“ul. V Samache boli ubytovani v karavansaraji128, co potvrdzuje, ze v meste bol dostatocne rozvinuty zahranicny tranzitny obchod. Zo Samachy putoval do mesta Derbent, ktore Contariny oznacil ako hranicne mesto medzi Tartariou a Sirvanom. S hiadiska prechodu mal podia Contariniho dolezitu hlohu, kedze to bolo jedine miesto (horsky priesmyk), cez ktore sa dalo prejsf zo severu na juh129. Odtiai pokracovali po Bakinskom mori130 do Astrachane131.
Dals^ talianski cestovatelia, ktori sfce priamo nenavstivili hzemie Sirvanu, ale ho spommajh vo svojich zapiskoch boli Caterino Zeno a Giovani Mario Angiolello. Cate-rino Zeno vo svojom diele spomenul Sirvan v spojeni s vojenskym pochodom Uzun Hassanu. Mesto Samacha oznacil ako hlavne sidlo Sirvanu132. Taktiez mesto Derbent je oznacovany ako dolezite obranne mesto133 a obchodny pristav. Dolezity obchodny vyznam kladol Kaspickemu moru, mm nazyvanym Bakinskym, po ktorom plavali lode nalozene tovarom z Tabrizu, Sirvanu a celej Perzie134. Mario Angiolello podobne ako Zeno Sirvan spomina v shvislosti s opisom politickych udalosti v Perzii na prelome 15. a 16. storocie, ktore vo svojom diele zachytava. Derbent je taktiez oznacovany ako vysokohorske opevnene mesto - Tenicarpi (Zelezna brana), cez ktore viedol jediny prechod do Tartarie a Cerkezska135. Okrem toho ho oznacil ako dolezity pristav, ktory obchoduje s kupcami z Astrachane136. Okrem Derbentu spomenul mesta Sabran a „Baccara“ alebo „BaccaC" (cize Baku), ktore oznacil ako dolezity pristav Tabrizu137. Podia jeho slov bolo uz v staroveku vyznamnym miestom a pristavom na mori nazyvanom „Baccac“, „Kaspik", alebo aj „Hyrkanske more“138.Sem sa privazal hodvab z Astrabadu (silk of Strava)139. Neznamy taliansky autor - obchodnik, ktory koncom 15. storocia putoval z Tabrizu do Derbentu za hcelom obchodu taktiez zanechal zopar
20
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
sprav o Sirvane a spommanych mestach. Podobne ako ostatrn autori, aj on Derbent oznacil ako vyznamny horsky priesmyk a pevnosf. V tej dobe viedla popri pobreZ^ Kaspickeho mora dolezita cesta, ktorb chranili pevnosti. V sbvislosti s tym neznamy taliansky autor spomma vsetky vyznamne obchodne centra Sirvanu (Derbent, Sama-cha, Baku, Sabran, a i.)140.
Talianski poslovia a kupci sa v tomto priestore pohybovali aj v nasledujbcom 16. storocL Sprava o obchode s korernm vedena cez oblasf Sirvan je pritomna v liste z roku 1514 od kapitana mesta Rougo Benatcana Donata de Leze141. Ten poznamenal, ze korenie z Indie sa privazalo do velkeho mesta Samacha (Shamachii) a odtial do Baku (Bacha), kde sa viedol culy obchod. Korenie sa tu nakladalo na lode a odvazalo do Astrachane142. Vo svojich zapiskoch Sirvan spomina benatsky posol Michael Membre, ktory ho oznacil ako za jednu z provincii Safijovskej rise. Podl’a neho bol Sirvan dolezitym producentom ropy a hodvabu143, ktory sa vyvazal na juh do Hormuzu a odtial do Europy. Sirvan spomma aj talianski cestovatel’ a posol Vincentio d'Alessandri hlavne v sbvislosti obchodu, ktory tu viedli anglicki kupci144. Zapisky vsetkych spommanych cestovatelov svedcia o tom, ze talianski kupci v 15. a 16. storoci velmi dobre poznali bzemie Sirvanu a kladli mu dolezitb blohu v tranzitnom obchode medzi Europou a Aziou. Okrem toho pre nich predstavoval dolezity zdroj tovarov, najma hodvabu, co zdoraznili viaceri spominani cestovatelia.
V prvej polovici 16. storocia vsak doslo k prevratnym zmenam realizacie obchodu talianskych obchodnikov v Zakaukazskom (vratane Sirvanu) priestore. Vzt’ahy medzi Benatkami a Osmanskou risou sa viac menej stabilizovali a po podpisani obchodnych zmlbv benatski kupci sa zacali sbstredit na realizaciu obchodu s vychodnymi trhmi cez bzemie Osmanskej rise. Napriklad v roku 1531 podpisali Benatky s Osmanskou risou zmluvu, podla ktorej mohli benatsky obchodnici viest slobodny obchod cez bzemie Osmanskej rise. Obchod cez Volzsko-kaspickb cestu vsak neochabol, ale zostal prevazne v rukach ruskych obchodnikov. Od polovice 16. storocia sa donho aktivne zapojili aj predstavitelia anglickej obchodnej spolocnosti, ktorb zohravali do konca 16. storocia dolezitb blohu prevozu orientalnych tovarov cez Sirvan, Kaspicke more a bzemie Ruska na trhy zapadnej Europy145.
Sirvan v dielach europskych cestovatelov a geografov a jeho obchodny vyznam v europsko-azijskom obchode do 16. Storocia
—--------------------------- Примечания
1 Historicko-geograficka oblast na bzemi dnesneho Azerbajdzanu. Hranice Sirvanu sa v ramci jeho historickeho vyvoja menili. No asi najcharakteristickejsie jeho hranice zadefinoval azerbajdzansky historik 19. storocia A.K. Bakichanov, ktory ich stanovil takto: „Oblast Sirvanu je na vychode ohranicena Kaspickym morom. Na juhozapade riekou Kura, ktora ju oddeluje od oblasti Mugan. Na severozapade riekou Ganich (Alazani)... Dalej na severe Kaukazskym chrbtom... az k toku rieky Darvaj, ktora usti do Kaspickeho mora “ Бакиханов А. Гюлистан-и Ирам. Баку : ЭЛМ, 1991, s. 11. Podobne aj rusky orientalista V.V. Bartold Sirvan ohranicil ako oblast na severozapadnom pobrezl Kaspickeho mora vychodne od rieky Kury az po mesto Derbent. Бартольд В.В. Работы по исторической географии и истории Ирана. Москва : Восточная литература, 2003, s. 571.
2 Ашурбейли С.Б. Экономические и культурные связи Азербайджана с Индией в средние века. Баку: ЭЛМ, 1990, S. 13. Toto tvrdenie je vsak diskutabilne (pozn. autora).
3 Podla Strabona Albania je bzemie medzi riekou Kura a Kaspickym morom. Страбон Географияв 17 книгах. Книга XI/I [online]. М.: Ладомир, 1994, s. 491. [cit. 2013-03-20]. Dostupne na internete:
21
ЗАПАД-ВОСТОК
http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1267868495. Podl’a nazoru niektorych historikov - geografov йzemie Albanie na severe a severozapade s Alaniou a krajinou Sarmatov, na zapade s Iberiou (Gruzmskom) a Armenskom, na vychode s Kaspickym morom a na juhu s riekou Kura a Araks, co potvrdzujii aj pramene (Plrnius Staria, Mojzis Chorenaci, Mojz^ Kagankatvaci a i.). Neskor Albania bola znama pod arabsko-perzskym nazvom - Arran. Arabsky geograf Al Mukaddasi sem zaclenil aj йzemie Sirvanu. РЕЗА Э.-о. Азербайджан и Арран (Атурпатакан и Кавказская Албания). Пер. с перс. Г. Асатрян. М.: Квадрига, 2012, s. 32, 36.
4 V kaukazskej oblasti sa krizovali dolezite cesty zo severu na juh a z vychodu na zapad. Priesmykmi Porta Caspicae a Porta Caucasicae prechadzali uz v davnych dobach druziny kupcov. JIROUSEK, A. BRAUN, B. Kaukaz. Martin : Osveta, 1980, s. 7.
5 Grecky geograf a historik zijiici v 6.-5. storcra p.n.l. Okrem Kaspickeho mora (Mare Caspium) spomma aj Kaukazskй alebo Kaspicki branu (Portas Caspias). Pozri dielo: Hecataei Milesii Fragmenta. Scylacis Car-yandensis Periplus. Ed. Rudolf Heinrich Klausen. Beroliny : Impensis G. Reimeri, 1831. 324 s.
6 „..Kaspicke more je uzatvorena vodna plocha, nespojena s inym morom. Ved more, po ktorom plavaju
Heleni, aj to, ktore je za Heraklovymi stipmi [Gibraltar], tak nazyvane Atlanticke a Cervene more - to vsetko je jedno more. No Kaspicke more je osobiteho razu. Jeho dlzka - 15 dn^ plavby na veslici a strka v najsirsom mieste - 8 dni Na zapade hranic^ sKaukazskymi horami..." Геродот История в девяти книгах. Книга I/203[online]. Л.: Наука, 1972. Bez paginacie [cit. 2013-01-03].
http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1269019585#203.
7 Okrem toho predpokladal, ze na pobrezi Kaspickeho mora museli existovat’ nejake pristavy (napr. v Usti rieky Volga a Kura). Pozri: Велиев С. Древний, древний Азербайджан (Предисл. Ф. Мехти). Баку : Гянджлик, 1983, s. 23.
8 A.K. Bakichanov taktiez poznamenal, ze „..vDagestane aSirvane sa zachovalo mnozstvo greckych pamiatok." Бакиханов А. C.d., s. 32.
9 Ростовцев М.И. Караванные города. Пер. К.А. Аветисян. С. Петербург : Факультет филологии и искусств СПбГУ; Нестор-История, 2010, S. 30.
10 Страбон Географияв 17 книгах. Книга XI/VII [online]. М.: Ладомир, 1994, S. 509 [cit. 2013-01-04]. http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1267868495.
11 Плиний Старший Естественная история VI. 52, №2. М.: ВДИ, 1949, S. 284-285.
12 Алиев К.Т. Античные источники по истории Азербайджана. Баку : ЭЛМ, 1986, S. 92.
13 Pozri diela: Алиев К.Т.-о. C.d., 132 s., Пахомов Е.А. Обзор источников по истории Азербайджанской ССР. Выпуск 1. Источники клинописные, греческие, римские (латино-язычные), византийские. Баку: АзФАН, 1940. 51 s.
14 Kaspicka brana bol vseobecny geograficko-historicky termm, ktory sa pouzivali uz staroveki autori na oznacenie kaukazskych priesmykov, ktore spajali Uzemia severne od Kaukazu so Zakaukazskom. Medzi taketo priesmyky patril aj Derbentsky prechod pri meste Derbent. Z toho vyplyva, ze uz v staroveku toto miesto zohravalo dolezitu Ulohu v ramci obchodneho spojenia medzi Europou a Aziou (pozn. autora).
15 Strabon tuto cestu opisal takto: „ Ku krajine Partov patri Komisena a Chorena, tak ako aj vsetky oblasti po Kaspicku branu, po Rag a krajinu tapirov , ktora predtym patrila Medn... Od Kaspickej brany do Rag, podia slov Apollodora, 500 stadii a do hlavneho mesta Partie - Hekatompila - 1260 stadii...". Страбон Географияв 17 книгах. Книга XI/IX [online]. М.: Ладомир, 1994, s. 514. [cit. 2013-01-04]. http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1267868495. Okrem toho Strabon viackrat vo svojom diele spomma, ze tato cesta sa casto vyuzivala na prepravu.
16 Страбон Географияв 17 книгах. Книга XI/V [online]. М.: Ладомир, 1994, S. 514. [cit. 2013-01-06]. http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1267868495.
17 Кудрявцев А. Древний Дербент. М.: Наука, 1982, S. 46.
18 Пахомов Е.А. C.d., S. 30.
19 Джидди Г.А. Средневековый город Шемаха (IX-XVIIвека). Баку: ЭЛМ, 1981, S. 70.
20 Latinsky nadpis znie: „Imp Domitiano Caesare Avg Germanic L Iulius Maximus "Leg XII Ful" V preklade: „Vlada Domiciana Cezara Augusta Germanskeho, Lucius Julius Maximus, Centurion XII Bleskovej Legie“. Ашурбейли С.Б. Очерк истории средневекового Баку. Баку: Изд. Академии наук Азербайджанской ССР, 1964, S. 28.
21 Mesto v sicasnom Azerbajdzane na brehu rieky Kura. V minulosti tato lokalita patrila do oblasti Sirvanu (pozn. autora).
22 Ашурбейли С.Б. Ремесла и торговля раннесредневековых городов Азербайджана. Ин Труды. Музеа истории Азербайджана. Том II. Баку: Изд. Академии наук Азербайджанской ССР, 1957, S. 163.
22
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
23 Ptolemaeus Claudius Geographia Cl. Ptolemaei Alexandrini [online]. Venetiis : apud Vincentium Valgrisium, 1562, s. 184. [cit. 2013-03-22]. http://amshistorica.unibo.it/184
24 Ашурбейли С.Б. Экономические и культурные связи Азербайджана с Индией в средние века. Баку: ЭЛМ, 1990, S. 18.
25 Ptolemaeus Claudius. C.d., s. 184.
26 Мамедов И.А. Великий шёлковый путь и Азербайджан. Баку: ЭЛМ, 2005, s. 20.
27 Ашурбейли С.Б. C.d., 1990, S. 20.
28 Rusky orientalista V.V. Bartold poznamenal, ze potom co sa otvorilo obchodne spojenie medzi Cmou a Europou cez uzemie Partskej rise, hlavnym tovarom dovazajucim do Europy sa stal hodvab v starovekom Rime znamy pod nazvom sericum pravdepodobne prebrate z nejakeho vychodneho jazyka (cmsky - sy, korejsky - sir, mongolsky - sirkek). Бартольд В.В. История изучения Востока в Европе и России. С. Петербург: тип. М.М. Стасюлевича, 1911, S. 46.
29 Бартольд В. Место прикаспийских областей в истории мусульманского мира. Баку: 1924, S. 11.
30 Dielo Theofana z Mytilenu sa nezachovalo, no do urcitej miery z jeho diela cerpal grecky geograf Strabon, ktory jeho meno v svojom diele geografia spomma. Pozri dielo: Страбон, c.d. [online]. [cit. 2013-01-06]. http://ancientrome.ru/antlitr/t.htm?a=1267868495.
31 Бартольд В. C.d., 1924, S. 11.
32 Алиев К.Т.-о. C.d., S. 87.
33 Za vlady Sasanovcov sa prvykrat spomma Sirvan ako nazov daneho uzemia. Konkretne za panovania saha Husrava I. Anusirvana, ktory vo vychodnom Zakaukazsku menoval takzvanych sirvansahov. Минор-ский В.Ф. История Ширвана и ДербендаX-XI веков. М.: Изд. Восточной литературы, 1963, s. 34.
34 Ашурбейли С.Б. Ремесла и торговля раннесредневековых городов Азербайджана. Ин Труды. Музеа истории Азербайджана. Том II. Баку: Изд. Академии наук Азербайджанской ССР, 1957, S. 163.
35 K byzantsko-sasanovskemu superenie pozri: Greatrex G. Lieu S. The Roman Eastern Frontier and the Persian Wars. Part II 363-630. London; New York : Routledge, 2002. 373 s.
36 Алиев Ф.М. Азербайджано-русские отношения (XV-XIXвв.). ч. 1. Баку: ЭЛМ, 1985. S. 3.
37 Кудрявцев А.А. Развитие торговли в Дербенте в VI - первой половине XIII вв. Ин Ближний и Средний Восток. Товарно-денежные отношения при феодализме. М.: Наука, 1980, S. 110.
38 Bulgar bol zalozeny Volzskymi Bulharmi v 10. storoci a z hl’adiska obchodu mal vyznamnu ulohu ako miesto pre skladovanie tovarov (pozn. autora).
39 Itil bolo od polovice 8. do 10. storocia hlavne mesto Chazarskej rise. Bolo to miesto sprostredkovania obchodu medzi ruskymi obchodrnkmi a kupcami zo sirvanskych miest ako Derbent, Samacha, ale aj inych zakaukazskych oblasti a miest. Itil bol klucovym centrom obchodu pre celu vychodnu Europu, ktora ob-chodovala s Kaukazom, Perziou a Strednou Aziou. Алиев Ф.М., C.d., s. 9. Skutocnost’, ze Rusi v Itile ob-chodovali a disponovali slobodami na obchod potvrdzuje arabsky geograf Ibn Fadlan. Pozri: Книга Ахмеда Ибн-Фадлана о его путешествии на Волгу в 921—922 гг. [online]. пер. А. П. Ковалевского. Харьков: 1956.Bez paginacie [cit. 2013-01-06].
40 Гаркави А.Я. Сказания мусульманских писателей о славянах и русских. М.: Книга по Требованию,
2011, c. 130. 41 Магарамов Ш.А. Дагестан и Ширван в VI-XVI вв (экономические, политические и культурные взаимоотношения). Махачкала : Алеф, 2007, S. 41.
42 Ibn Churrdadbih je prvy znamy arabsky autor, ktory poznal a pisal o vychodnych Slovanoch a Rusoch. Гаркави А.Я., C.d., s. 47.
43 Dzurdzan - staroveka Hyrkania, oblast juhovychodne od Kaspickeho mora. Бартольд В. В. Ислам. Культура мусульманства. Мусульманский мир. Вступ. ст. Е. Кузнеца. М.: Книжный Клуб Книговек,
2012, S. 130.
44 ИБН Хордадбех Книга путей и стран [online]. пер. Н. М. Велихановой. М.: 1986. Bez paginacie [cit. 2013-01-06]. http://www.vostlit.info/Texts/rus2/Hordabeh/frametext8.htm.
45 Ашурбейли С.Б., c.d., 1957, S. 160.
46 Povest vremennych let hovori o moznosti cestovat do Kaspickych oblasti: „ ..Z tohoze lesa (Okovskeho) tecie rieka Volga na vychod a vlieva sa sedemdesiatimi ustiami do mora Chvalisskeho (Kaspicke more). Preto Rusi mozu plavit’ sa po Volge v mesto Bolgar a Chvalisi a na vychodprejst’ do Simovho udelu.. “ Повесть временных лет. Пер. Д.С. Лихачев. Bez paginacie [cit. 2013-01-07]. http://oldrussian.chat.ru/04povest.htm.
47 Гусейнов А. Азербайджано-русские отношения XV-XVII вв. Баку: Изд. Академии наук Азербайджанской ССР, 1963, S. 47.
48 ИБН Хордадбех, c.d. Bez paginacie [cit. 2013-01-06].
23
ЗАПАД-ВОСТОК
49 Магарамов Ш.А. C.d., S. 29.
50 Бунятов З.М., Азербайджан в VII-IXвв. Баку: Изд. Академии наук Адербайджанской ССР, 1965, С. 166-170.
51 Кудрявцев А.А. C.d., S. 115.
52 Машанова Л.В. Россия и Восток: контакты, взаимодействия (IX-XVII вв.). М.: Гос. Ун-т Упр., 2002, С. 11.
53 Алиев Ф.М., C.d., S. 11, Гусейнов А., C.d., S. 53, Ашурбейли С.Б., c.d., 1964, S. 67, Ruska historicka L.V. Masanova je toho nazoru, ze vojenske vypravy Rusov okrem ich zelania ovladnut obchodnU cestu do bohatych regionov Prednej a Strednej Azie boli spojene aj s spojeneckou povinnost’ou vo vzt’ahu k politike Byzancii v zakaukazskom priestore. Машанова Л.В. C.d., s. 13.
54 Гусейнов А., C.d., S. 48.
55 Минорский В.Ф. Русь в Закавказье (Новые данные). Ин Acta Orientalia Hungarica. 3/1953, s. 207. Podia historicky L.V. Masanovej tento pochod Rusov bol vyvolany aktivizaciou politiky Byzancie v Zakaukazsku. Pozri: Машанова Л.В. C.d., S. 13.
56 V studii V.F. Minorskeho sa tato vyprava datuje na rok 943. C.d., 1953, s. 207.
57 Oblast na juznom pobrezi Kaspickeho mora (dnesny Mazandaran). Nazov z^skalo podia kmena Tapurov, ktory obyval tieto oblasti. (perzsky: Tapuristan, arabsky: Tabaristan). Бартольд В.В. C.d., 2003, s. 215.
58 Al-Mas'iidi vo svojom diele poznamenal: „Ruske lode sa rozsmli po celom mori [Kaspicke], skupina z nich sa vydali na Dzil, Dajlem mesta Tabaristanu, na Abaskun, ktory sa nachadza v Dzurdzanskom mori [Kaspicke], do ropnej krajiny a smerom na Azerbajdzan.. ..dosli k ropnym brehom v oblasti Sirvanu, znameho pod nazvom Baku. Pri svojom navrate z pobreznych krajm Rusi zamierili na ostrovy, ned’aleko lozisk ropy vo vzdialenosti niekolko milodnej.“ Гаркави А.Я. C.d., s. 132.
59 Al-Mas'iidi toto plienenie opisal takto: „Rusi prelievali krv, brali do zajatia zeny a deti, plienili, vysielali jazdcov a palili. bud zijuci v okoU moria s hrozou nariekal, lebo sa im nestalo od davna, zeby nepriatel’ na nich takto zautocil, kedze semprichadzali iba lode obchodn^kov a rybarovA Гаркави А.Я. C.d., s. 132.
60 O tejto vyprave pojednava vo svojom diele arabsky historik Ibn Miskavajh. Pozri: Ибн-Мискавейх о походе Русов в Бердаа в 332 г. (943/4 г.). // Византийский временник. Т. 24, 1926, s. 63-92.
61 Barda alebo Partav - bolo hlavne mesto oblasti Arran (oblast medzi riekami Kura a Araks). Bohatstvo tohto mesta bolo hlavnou pricinou jeho vyplienenia Rusmi. Бартольд В.В., C.d., 2003, s. 213.
62 Иноземцева Е.И. Из истории морехозяйственной деятельности народов Дагестана. // Вестник ИнститутаИАЭ. Махачкала : № 4, 2005, S. 13.
63 Polovci sa nachadzali na juznych ruskych stepiach, takze vyrazne ruske obchodne spojenie s Kaukazom nemohli narusit. Casto krat sa do obchodu zapajali. Альтман М.М. Из истории торговодипломатических связей Москвы и Ширвана. // Труды. Института истории им. Бакиханова АН АзССР. 1947, Т. 1, S. 152.
64 Rais - nacelnik, predstavitei vladnucej vrstvy v mestach Vychodu. Sprostredkovatei medzi administraciou (Uradmi) a obyvateistvom mesta. V niektorych pripadoch hlava mestskych gild (remeselnych dielni). Шихсаидов А.Р. К истории изучения Истории Ширвана и Дербенда. // Ученые записки Института истории, языка и литературы Дагестанского филиала АН СССР. Махачкала : Т. 20, 1970, S. 246.
65 Минорский В.Ф. C.d., 1963, S. 152-153.
66 Гусейнов А., C.d., S. 50, Минорский В.Ф., C.d., 1963, S. 153.
67 Podia azerbajdzanskej historicky S. Asurbejli Rusi znovu vtrhli do Sirvanu v roku 1031. Nasledne ho v roku 1032 opat napadli spolu s kmenmi Sabirov a Alanov a obsadili mesto Jazidije (Samacha). Ашурбейли С.Б. Государство Ширваншахов. Баку: Издательско-полиграфический Дом. "Абилов, Зейна-лов и сыновия", 2006, С. 84. K tejto udalosti sa viaze aj najstarsia ruska zmienka o „Zeleznej brane“ (Derbent) v Sofijskom I. a Novgorodskom IV. letopise z rokov 1032-1033 (pod rokom 6540). Полное собрание русских летописей. Т. 5. СПб: Типография Эдуарда Праца, 1851, s. 136, V obdobi 10.-17. storoci Rusi tento termm casto pouzivali pre oznacenie mesta Derbent. Штро В.А. Дербенд и Железные ворота в древнерусской литературе. Ин Труды отд. Древнерусской литературы. Л.: Институт русской литературы АН СССР, Т. 42, 1989, s. 262, 267.
68 Pozri pramen Ибн-Мискавейх о походе Русов в Бердаа в 332 г. (943/4 г.). C.d. s. 63-92.
69 Rusky orientalista P.P. Busev z porovnania cien a mnozstva vyvazaneho ruskeho tovaru do Perzie usUdil, ze kozusina zohravali vedUcu Ulohu medzi vyvazanymi tovarmi a bola cenena dost vysoko. Бушев П.П. История посольств и дипломатических отношений русского и иранского государств в 1586-1612 гг. (порусским архивам). М.: Наука, 1976, S. 31.
24
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
70 Альтман М.М. C.d., S. 151, Гусейнов А., C.d, S. 52, Широкорад А.Б. Каспий - русское озеро. Великий волжский путь. Большая нефть и большая политика. М.: АСТ Москва, Хранитель, 2007, S. 15.
71 Azerbajdzansky historik A. Husejnov sa domnieva, ze medzi tymito obchodrnkmi boli aj azerbajdzansk resp. sirvanski kupci. Гусейнов А., C.d., S. 51.
72 Машанова Л.В. C.d., S. 10, 17.
73 Алиев Ф.М., C.d., S. 12.
74 Azerbajdzansky historik M. CH. Hejdarov problemu obchodu v Azerbajdzane pocas vlady Mongolov venoval svoju studiu. Podia neho v tomto obdoW obchodrnci z Sirvanu cez Derbent a Volzsko-kaspicki cestu udrziavali obchodne kontakty s kupcami Povolzia a Rusi. Гейдаров М.Х. О значении торговли и торговых путей Азербайджана в XIII - XIV веках. Ин Известия Академии наук Азербайджанской ССР. 1981, № 1, s. 49-54.
75 Dolezitym obchodnym centrom na tejto obchodnej ceste sa stalo mesto Saraj - hlavne mesto Zlatej Hordy. Tam sa stretavali rusk! kupci s kupcami z talianskych miest, ktori sem prenikali prostredrnctvom svojich obchodnych kolonii na pobreZ^ Cierneho mora (Kufa, Tana a ine). Альтман М.М. C.d., s. 153. Podia S.A. Belokurova tatarski kupci preukazovali pomoc ruskym kupcom, ktori prichadzali do Zlatej Hordy iba z milosti chana. Do Zlatej Hordy sa zvazali tovary z Perzie, Indie a Cmy a chani kvoli tomu budovali obchodne cesty. Tieto cesty vyuzAali aj rusk obchodrnci, ktori spolu s tatarskymi obchodrnkmi a tovarmi prenikali na azijske trhy. Ruske tovary sa tak jednoduchsie dostavali na trhy do Samachy, Tabrizu, Sultanije, Tokatu, Bagdadu a inych orientalnych centier obchodu. Белокуров С.А. Сношения России с Кавказом. Выпуск 1-й. 1578-1613. Материалы, извлеченные из Московского главного архива Министерства иностранных дел. М.: Университетская типография 1889, s. VII.
76 Магарамов Ш.А., C.d., S. 69. V 14. storoci obchod s otrokmi neviedli iba Rusi a orientalni kupci. Do tohto obchodu sa zapajali aj kupci z Janova. Sirvan bol jednym z dolezitych zdrojov otrokov. Зевакин Е.С., Пенчко Н.А. Очерки по истории генуэзских колоний на Западном Кавказе в XIII и XV вв. Ин Исторические записки. М.: АН СССР Ин-т истории, 1938, т.3, S. 91.
77 Путешественники об Азербайджане. Под ред. Э.М. Шахмалиева. Баку: Изд. Академии наук Азербайджана, 1961, Том I, S. 74.
78 Derbent, Baku a Samacha boli na hlavne obchodne cesty napojene lokalnymi karavanovymi cestami, ktore viedli cez tieto miesta smerom zo severu pozdlz pobrezia Kaspickeho mora az k nizinam rieky Kura. Dalsia cesta viedla od Baku smerom na severozapad smerom na Samachu. Nakoniec tretia cesta sa odkla-nala od druhej severozapadne smerom na sever k ceste vedicej cez Derbent. Tieto cesty nestratili svoj vyznam ani v nasledujicom obdobr Магарамов Ш.А., C.d., S. 74. Cesta vedica od Astrachane cez „Zelezni branu“ (Derbent) do Samachy a d’alej sa spomma aj v Povesti o zeleznej brane. Ta vznikla prav-depodobne v 15. storoc na zaklade slov cestovatela, ktory pobyval v Derbente a Samache medzi rokmi 1436-1447. Бегунов Ю.К. Древнерусское описание Дербента и Ширвана. Ин Труды, отд. Древнерусской литературы. Л.: Институт русской литературы АН СССР, т. 21, 1965, S. 126, 131.
79 Альтман М.М. C.d., S. 152.
80 Podia A. Husejnova bol Sirvan v 15. storoci jednou z najrozvinutejsich oblasti Zakaukazska, co je badatelne z epigrafickych pamiatok a pozostatkov karavansarajov, mostov, studm a inych stavieb z tohto obdobia. Tie svedcia o znacne rozvinutom obchode v Sirvane v tomto obdobr Гусейнов А. C.d., S. 56.
81 V 15. storoci prebiehalo zjednotenie ruskych kniezatstiev, co viedlo aj k rastu hospodarstva. Na cele zjednotenych kniezatstiev stala Moskva, ktora sa postupne stavala centrom obchodu v Rusku. Obchodrnci z Moskvy nadviazali cez Astrachan a Kaspicke more obchodne kontakty so Strednou Aziou, Dagestanom, Zakaukazskom, Iranom a aj Indiou. Алиев Ф.М. C.d., S. 13.
82 Koncom 14. storocia Derbent stratil svoj predchadzajici vyznam, a jeho miesto prebralo Baku. Vdaka svojmu vhodne lokalizovanemu pristavu sa v nasledujicom 15. storoci stal hlavnym pristavom Kaspickeho mora. Альтман М.М. C.d., S. 157.
83 Samacha uz v 15. storoci zohravala dolezitu ilohu v hospodarskom zivote Sirvanu a Zakaukazska. Sem sa snazili kupci z Europy a Azie sistredit’ obchodny kapital. Samachinsky trh bol bohaty na rozne tovary miestnej a zahranicnej vyroby. Альтман М.М. C.d., S. 162.
84 Podia S. Asurbejli sa uz v 13. storoci sa hodvab z Gilanu a Sirvanu (Samacha) vyvazal vo velkom mnozstve do Talianska a Francizska. Ашурбейли С.Б. C.d., 1964, S. 89. Dopyt po hodvabnych latkach v Europe prudko stipal najma vo vyssich spolocenskych vrstvach. Hodvab sa prevazal cez Damask, Aleppo a Stredozemne more do Europy. Vymienal sa za europske tovary (strelne zbrane, sikno, luxusne predmety), po ktorych bol velky dopyt na celom Blizkom a Strednom vychode hlavne vo vyssich spolocenskych kruhoch. Шахмалиев Э.М. Сообщения Италянцев об экономическом состоянии Азербайджана в пер-
25
ЗАПАД-ВОСТОК
вой четверти XVI века. // Ученые записки Азербайджанского государственного университета. 1956, № 1, S. 90.
85 Лапин А.М. К истории культурных связей России и Азербайджана в VIII - XVIII веках. // Ученые записки. Баку: Азербайджанский педагогический институт русского языка и литературы, выпуск 7, 1958, S. 40.
86 Гусейнов А. C.d., S. 56.
87 Podia Nikitina existovalo medzi Moskovskym kniezatstvom a Ak-Kojunlovskou risou obchodne spojenie cez Kaspicke more (cez Sirvan) a rusk kupci po tejto ceste dovazali do Moskvy (i inych ruskych miest) damasek, taft, hodvab zo Samachy, Tabrizu, Seki a inych miest. Никитин А. Хожение за три моря. Пер. Л.С. Смирнов. Bez paginacie [cit. 2013-02-07]. http://old-russian.chat.ru/16nikitin.htm.
88 Podia letopisov samachinski kupci casto cestovali za obchodom do Moskvy, kde predavali svoje tovary a vracali sa spat’. Гусейнов А. C.d., S. 64.
89 Jedno z najvyznamnejsich sirvanskych posolstiev do Moskvy prislo v roku 1499, na cele ktoreho stal vyslanec Saebeddm. V tomto posolstve sa hovorilo o vzajomnej laske a priatelstve medzi oboma vladcami. Гусейнов А. C.d., S. 78, M.M. Altman tuto misiu datuje na rok 1494. Альтман М.М. C.d., S. 160.
90 Je zaujimave, ze v 15. storoci moskovske knieza Ivana III. v Sirvane pocestne nazyvali velky beg alebo biely chan. Бартольд В. C.d., 1924, S. 100.
91 O tejto misii sa zachovali zmienky v Sofijskom letopise, do ktoreho sa zakladali spravy, ktore mali vysoku statnu dolezitost’. Vzhladom na historicke fakty je mozne predpokladat, ze vyslanec sirvanskeho saha mal nadviazat oficialne politicke a obchodne kontakty. Avsak ziadne konkretne zmienky sa o tom nedochovali. Алиев Ф.М. C.d., s. 14, Гусейнов А. C.d., S. 68.
92 Pravdepodobne chcel Ivan III ziskat’ sirvanskeho saha za spojenca v boji proti Zlatej Horde. Ашурбейли С.Б. C.d., 2006, S. 221.
93 Praktiky odoslania obchodnych karavan spolu s vyslancom bolo v tom obdoW beznym javom. Kupci vyslancovi zabezpecovali bezpecnost a naopak cast kupeckeho tovaru sa mohla previest ako sucast posolstva, na ktore sa nevztahovalo clo, co vsak bolo trestne. Kupci taktiez poskytovali poslovi mnozstvo uzitocnych informacir Алиев Ф.М. C.d., s. 17. Obchodrnci casto zohravali ulohu posla ako predstavitela svojej krajiny bez oficialnych listov a poverern. Гусейнов А. C.d., S. 53.
94 Никитин А. C.d., bez paginacie.
95 Ibidem.
96 Z Mazandaranu cez uzemie Perzie a Hormuz v roku 1469 odisiel do Indie, kde sa zdrzal do roku 1472. Путешественники об Азербайджане. C.d., s. 43.
97 Kedze cele Uzemie Zakaukazska, Ruska, Strednej a Prednej Azie bolo zjednotene pod jednou vladnucou mongolskou dynastiou, vytvorili sa dobre podmienky pre rozvoj karavanoveho obchodu. Бартольд В. C.d., 1924, S. 65.
98 K tomuto prispieva aj fakt, ze 14.-15. storocie v zapadnej Europe bolo obdobim prudko rozsirujUcich sa tovaro-penaznych vztahov a vzniku prvych kapitalistickych manufaktur, ktore sa objavili v jednotlivych mestach stredovekej Italie a neskor Holandska. S rozkvitajUcimi zapadoeuropskymi mestami sa rozvinul aj morsky obchod. Адурахманов Д.Б., Гапуров Ш.А. Страны. Востока и колониальная политика европейских держав (XVI - серединаXIXв.). Грозный: Эльфа, 2007, S. 8.
99 Viliam Rubruk bol vyslanec francUzskeho krala Eudovita IX., ktory ho odoslal k mongolskemu chanovi Mongkemu. Jeho cielom bolo z^skat’ mongolskeho chana za spojenca v boji proti Saracenom. Jeho cesta trvala od roku 1253 do roku 1255. O ceste Viliama Rubruka k mongolskemu chanovi. Pozri dielo: Rockhill W. W.. The Journey of William of Rubruck to Eastern Parts of the World. London : Hakluyt Society, 1900. 304 s.
100 Vo svojich zapiskoch ich opisal ako velke mesta. Mesto Derbent priamo nepomenUva, ale vo svojich zapiskoch spomma mesto, „kde sa nachadza Zelezna brana, po ktorej je pomenovane mesto“. Tymto urcite myslel mesto Derbent. Vykreslil ho ako velke a dobre opevnene mesto. Pod termmom Samaron je pravdepodobne chapane mesto Sabran. Mesto Samacha pomenUva ako Samag. O tychto mestach nezanechal bliZs^ opis. РУБРУК, В. Путешествия в восточные страны, [online]. Пер. А. И. Малеин. М.: 1997. Bez paginacie [cit. 2013-01-12]. http://www.vostlit.info/Texts/rus3/Rubruk/frametext6.htm
101 Od 14. storocia zacali do Zakaukazska a Perzie prenikat katohcki misionari, ktori boli aktivnymi po-mocrnkmi francUzskych kupcov - cestovatelov. Snazili sa preniknUt na vychod s cielom naplnit svoje obchodne zaujmy. Vyznam misionarov vsak nespomvala iba v plneni komercnych uloh, ale aj politickych. Ich ulohou bolo preskumat oblasti z hladiska moznosti sterna katohckej viery. Ашурбейли С.Б. Католи-
26
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
ческие миссионеры в Азербайджане в XVII в. // Средневековый Восток. История, Культура, Источниковедение. М.: Наука, 1980, S. 11.
102 Mesto Tabriz bolo koncom 13. storocia vyznamnym medzinarodnym obchodnym centrom. Polo o obchode v Tabrize nap^sal, ze jeho obyvatelia boli obchodrnci a mnohi venovali remeslu“. Taktiez poz-namenal, ze sa tu vyrabali drahe latky zo zlata a hodvabu, vyvazali ich do roznych krajm Azie. Do mesta prichadzalo vela kupcov, ktori tu mali velke zisky z obchodu. Путешественники об Азербайджане. C.d., s. 34.
103 Marco Polo pomenovanie Sirvan priamo nespomma, ale z opisu a poznatkov o krajine je jasne, ze sa jednalo o tuto oblasf.
104 Поло М. Книга о разнообразии мира. М.: Эксмо, 2005, S. 13.
105 Kaspicke more je v Polovych zapiskoch oznacovane ako more „Gleveselan“. Поло М. C.d., S. 13.
106 Aj ked’ z tohto obdobia je malo sprav o pritomnosti janovskych (alebo benatskych) lod^ v Kaspickom mori, Polove slova nemozno spochybnif. Janovcania svoje lode mohli do Kaspickeho mora dostaf cez Cierne a Azovske more, Nizny Don a dalej po spodnom toku Volgy. Поло М. C.d., S. 13, pozn. 46.
107 Pod tymto nazvom mal Polo na mysli gilansky hodvab (pomenovany podla oblasti na juznom pobrezi Kaspickeho mora - Gilan). K oblasti Gilan pozri dielo: Бартольд В.В. C.d., 2003, S. 215.
108 „..na gruzinskej hranici sa nachadzaju zasoby oleja (ropy), .. stovky tiav je mozne nalozit tymto olejom. (Olej) nie je jedly, mozno ho zapalit alebo mm natieraju t’avy, ktorych postihol svrab Z d’aleka prichadzaju za tymto olejom, v celej krajine je ho mnoho a hort“. Поло М. C.d., S. 12.
109 Jordan Catalani de Severac bol francUzsky dominikansky mrnch, ktory v rokoch 1302 - 1330 sa zUcast-nil roznych misionarskych ciest na vychod. Je autorom diela Mirabilia descripta (1330). [cit. 2013-01-12]. Dostupne na internete: http://ricci.rt.usfca.edu/biography/view.aspx?biographyro=1415.
110 После Марко Поло. Путешествия западных чужеземцев в страны трех Индий [online]. Пер. Я. М. Света. М.: Наука, 1968. Bez paginacie [cit. 2013-01-12].
111 Ruy Gonzales de Clavijo bol kastilsky dvoran, ktoreho kastilsky kral Frederik III. v roku 1403 vyslal k Timurovi. O svojej ceste zanechal zapisky pod nazvom Dennik ciest do Samarkandu. Zo svojej cesty sa vratil do Kastilie v roku 1406 s posolstvom od Timura. Путешественники об Азербайджане. C.d., s. 47.
112 Клавихо Р. Г. Дневник путешествия в Самарканд ко двору Тимура (1403 - 1406) [online]. Пер. со староиспанского, предисл. и коммент. И. С. Мироковой. М.: Наука, 1990, S. 80. [cit. 2013-02-08]. http://www.vostlit.info/Texts/rus8/Klavicho/frametext2.htm.
113 Takto nazyva Clavijo Kaspicke more v svojich zapiskoch. To svedci o tom, ze mesto Baku malo v tej dobe vyznamne obchodne postavenie, kedze podla neho mnohi cestovatelia nazyvali Kaspicke more. Vyznam mesta Baku ako doleziteho pristavu dosvedcuje aj stara mapa (Atlas) z roku 1375 napisana v katalanskom jazyku. V nom sa Kaspicke more taktiez nazyva Bakinske more alebo more Sarra. Na mape je vyznacene mesto Baku (Bacu). V Kaspickom mori sa teda plavili aj katalanski moreplavci, ktorym bolo pobrezie Kaspickeho mora dobre zname. Ашурбейли С.Б. C.d., 1964, S. 89.
114 Okrem hodvabu sa do mesta Sultanije privazalo mnozstvo inych orientalnych tovarov. V tej dobe to bolo jedno z dolezitych obchodnych centier v severozapadnom Irane, o com svedcia aj slova Clavija. Клавихо Р. Г. C.d., S. 81-82 [cit. 2013-02-08]. http://www.vostlit.info/Texts/rus8/Klavicho/frametext2.htm.
115 Клавихо Р. Г. C.d., S. 101 [cit. 2013-02-08].
116 Johann Schiltberger bol dostal do osmanskeho zajatia a neskor ho sultan Bajazid I. vzal do sluzby ako posla. Spolu s mm sa zUcastnil bitky pri Ankare proti Timurovi v roku 1402. Pozri dielo: Бартольд В.В. C.d., 1911, S. 78-79.
117 Шильтбергер И. Путешесвие по Европе, Азии и Африке. С 1394 года до 1427 год. Пер. со старонемецкого Ф.К. Бруна. Баку: ЭЛМ, 1984, S. 33.
118 Шильтбергер И. C.d., S. 33.
119 Sirvan oznacil ako kraj, kde je velmi nezdrave ovzdusie, ale kde sa produkuje najlepsi hodvab. Шильтбергер И. C.d., S. 41.
120 Podla ruskeho orientalistu V.V. Bartolda znalosti talianskych cestovatelov o tychto krajoch ziskavali zo starych antickych a greckych diel. Badatelne je to z ich pouzivania greckej terminologie, ktorymi oznacovali blizskovychodne mesta (napr. Bagdad - Babylon, Tabriz - Ekbatana, Siraz - Persopolis) Бартольд В.В. C.d., 1911, S. 80.
121 V tom case sa v dosledku protikladnych zaujmov zhorsili vzt’ahy medzi Ak-kojunlovskou a Osmanskou risou. Preto v prvej polovici 15. storocia Benatky nadviazali Uzke diplomaticke kontakty s ak-kojunlovskym vladcom Uzun Hasanom (1453-1478) s cielom popudit ho proti Osmanskej r^si. Гейдаров М.Х. Торговля и торговые связи Азербайджана в позднем средневековье. Баку: ЭЛМ, 1999, S. 8.
27
ЗАПАД-ВОСТОК
122 Pritomnost’ benatskeho konzula v Tabrize je dolozena uz z roku 1318. Петрушевский И.П. Государства Азербайджана в XV веке. Ин Сборник статей по истории Азербайджана. Выпуск 1. М.: Изд. Академии наук Азербайджанской ССР, 1949, S. 197.
123 Барбаро И. Путешествие в Тану [online]. Пер. Е.Ч. Скржинская. М.: Наука, 1971, s. 138. [cit. 201304-11]. Dostupne na internete: http://открытая-библиотека.рф/book:/15005.html., Петрушевский И.П. C.d., S. 197.
124 Giosafat Barbaro (zaciatok 15. storocia - 1493) bol benatsky dvoran a diplomat. V rokoch 1471-1473 sa ziicastnil misie na dvor ak-kojunlovskeho vladcu Uzun Hasana v Tabrize. Na svojej spiatocnej ceste pre-chadzal cez idzemie Sirvanu cez mesta Samacha a Derbent do Moskvy a odtial’ cez Pol’sko a Nemecko spat do Benatok. Jeho denrnk je plny osobitych porovnarn a sprav, no niektore informacie sii prebrate z druhej ruky. Preto nie je vzdy lahke urcit, ci Barbaro bol svedkom opisovanych udalosti a krajov, alebo nie. Путешественники об Азербайджане. C.d., s. 72-73.
125 Барбаро и Контарини о России. Пер. Е. Ч. Скржинской. Москва : Наука, 1971, s. 215. /Библиотека иностранных писателей о России. Пер. М. Михайловский. Т 1. СПб. 1836 [cit. 2013-02-10]. http://www.vostlit.info/Texts/rus10/Kontarini/frametext1.htm.
126 Pod tymto termmom mysb zrejme talyssky podla nazvu pohoria Talys nachadzajiiceho sa na zapadnom pobrezi Kaspickeho mora. Pozri poznamku 42 v diele: Барбаро и Контарини о России. C.d., s. 215.
127 Барбаро и Контарини о России, s. 215. V Samache zilo vtedy pravdepodobne 30-50 tisic obyvatelov. Centrum vyroby a tkania hodvabnych latok bol Tabriz. История Азербайджана. С древнейших времен до 70-х гг. XIXв. Под ред. С. Алиярлы. Баку: Qiraq, 2008, s. 282.
128 Karavansaraj - miesto, kde sa zastavovali karavany v nielen v Perzii ale aj v Rusku a mnohych krajinach BHzkeho a Stredneho vychodu. Nachadzali sa prevazne vo velkych mestach alebo na hlavnych obchodnych cestach. Europski (v tomto pripade anglickQ obchodrnci a cestovatelia ich casto vyuzwali a casto krat si zakladali aj vlastne karavansaraje. Pozn. autora.
129 Contariny Derbent nazval ako zelezna brana. Барбаро и Контарини о России. C.d., s. 216.
130 Contariny je jeden z viacerych talianskych cestovatelov, ktory nazyva Kaspicke more Bakinskym. Okrem neho ho takto nazyvali aj in^ talianski cestovatelia ako Caterino Zeno ci Mario Angiollelo, Pozri diela: Путешественники об Азербайджане. C.d., s. 92. A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. Trans and ed. by Ch. Grey. London. Printed for the Hakluyt society, 1873, s. 1-138.
131 Podla jeho slov vacsinu kupcov, ktori sa plavili do Astrachane boli Saraceni, ktori s Rusmi a Tatarmi vymienali hodvabne a ine tkaniny za kozusinu a ine predmety, ktore boli v Derbente vysoko ziadane.
V Astrachani bol velky trh, ktory sa rozsiril aj do Sirvanu, Prichadzali sem aj kupci zo Samachy. Vyvazal sa sem sirvansky hodvab a odtial do d’alsich kraj^n. Гусейнов А. C.d., s. 81-82, Путешественники об Азербайджане. C.d., S. 93.
132 A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 44.
133 Zeno poznamenal, ze Derbent bolo najmocnejsie mesto vychodu, ktore malo dvoje hradieb. A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 45.
134 V siivislosti v Kaspickym morom spomina neznamu pevnost Marmurlagi, ktora mala vyznam ako pristav. Okrem Zena tuto pevnost spomenul aj M. Angiolello a neznamy taliansky cestovatel obchodnik (oznacil ju ako Maumataga). Z tejto pevnosti sa potom tovary presiivali do Samachy, ktora bola od nej vzdialena 2 dni pochodu. A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 48-49, 112, 188-189.
135 A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 113.
136 A Narrative ofItalian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 114.
137 A Narrative ofItalian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 112, Шахмали-ев Э.М. C.d., S. 90.
138 A Narrative ofItalian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 112-113, Шах-малиев Э.М. C.d., S. 91.
139 A Narrative ofItalian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 113.
140 A Narrative ofItalian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 203-204.
14 Шахмалиев Э.М. C.d., S. 89.
142 Aj ked vacsina korenia z Indie sa do Europy dovazalo po juznej morskej ceste, cast z nich sa do Europy dovazalo severnou Volzsko-Kaspickou cestou. Problem bol v tom, ze Portugalci monopolizovali obchod na morskej ceste z Indie a nasledne dovezene korenie predavali na europskych trhoch za vysoke ceny.
V porovnani s 15. storocim boli v 16. storoci ceny za korenie znacne vyssie. Kazdorocne do Europy
28
СТАТЬИ И СООБЩЕНИЯ
privazali korenie nie viac nez 5 - 6 lodf co bolo 2-3 krat menej nez privazali Benatcania pred otvorernm juznej morskej cesty. No dopyt po korern bol aj napriek tomu v Europe vel’ky. Шахмалиев Э.М. C.d., S. 89.
143 Okrem Sirvanu boli podl’a jeho slov d’alsmi dolezitymi producentmi hodvabu provincie Gilan, Mazan-daran a Veramine. Membre M. Mision to the Lord Sophy of Persia (1539-1542). London : School of Oriental and African Studies, University of London, 1993, s. 77.
144 A Narrative of Italian Travels in Persia in the Fifteenth and Sixteenth Centuries. C.d., s. 225.
145 K problemu anglickeho obchodu v Sirvane v 16. storoci pozri studiu: Rybar L. Uloha Sirvanu v kontexte anglicko-perzskej obchodnej politiky v 16. storoci. In Acta Historica Posoniensia. XXI, 2013, v tlaci.
L. Rybar
A DESCRIPTION OF THE SHIVRAN TERRITORY IN WRITINGS OF EUROPEAN TRAVELERS AND GEOGRAPHERS AND ITS ROLE IN THE TRADE BETWEEN EUROPE AND ASIA FROM ANCIENT TIMES
TO THE XVI CENTURY
Key words: Shivran; Caucasian Albania; trade between Europe and Asia; Herodotus; Strabo; Pliny the Elder; William of Rubruck; Marco Polo; Afanasy Nikitin.
The role of Shivran territory (Caucasian Albania) is investigated as crossways of trade routes in the context of the trade between Europe and Asia from ancient times to the XVI century. The basic documents are writings of European travelers and geographers - Herodotus, Strabo, Pliny the Elder, William of Rubruck, Ruy Gonzalez de Clavijo, Marco Polo, Ambrogio Contarini, and Afanasy Nikitin. There are also writings of Arabian authors - Al-Masudi, Abu'l Qasim Ubaid'Allah ibn Khordadbeh and others. From the XII century Shivran was very attractive not only for Russian, but also for European merchants, as is evidenced by messages of travelers, who had visited this territory.
M. Danis
VYRAZNE AUTORITY V DEJINACH PRAVNEHO MYSLENIA
Статья посвящена известным корефеям в истории правовой мысли. Их идеи звучат особенно актуально в период совеременного кризиса морали. В историческом контексте рассматриваются взгляды Сократа, Цицерона, Вольтера, Канта, а также современных ученых Р. Дворкина и Л. Фуллера.
Ключевые слова: история права; кризис морали; Сократ; Цицерон; Вольтер; Кант.
29
